Verzia z 20:13, 1. jún 2016 upraviť Aliibn (diskusia \| príspevky) 242 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:24, 2. jún 2016 upraviť vrátiť Aliibn (diskusia \| príspevky) 242 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: == '''Nárečie na Budinej''' == [[Novohrad (región)\|Novohradské]] [[Slovenské nárečie\|nárečia]] sa delia na štyri poskupiny: ipeľské, lučenské, vrchárske a modrokamenské <ref>Eugen Jóna: Novohradské nárečia, Veda, 2009, 164 p., Řádek 6 ⟶ 5: </ref>. Aj keď sa [[Budiná]] nachádza na vrchoch, jej [[Slovenské nárečie\|nárečie]] je lučenské. Jóna zaznamenal v medzivojnovom období niektoré prvky vrchárskeho nárečia (napr. ''kody – tody, kod''), no súčasní hovorcovia zrejme vplyvom spisovnej [[Slovenčina\|slovenčiny]] využívajú skôr spisovnejšie tvary (kedy-tedy, ked). [[Nárečie]] stredného [[Novohrad (región)\|Novohradu]] – lučenské nárečie – možno lokalizovať v obciach pozdĺž [[Krivánsky potok\|Krivánskeho]] a [[Tuhársky potok\|Tuhárskeho]] potoka. ~~Možno~~Pozdĺž ~~práve~~[[Krivánsky ~~spojitosť~~potok\|Krivánskeho]] potoka sovedie ~~starodávnou~~starodávna ~~cestou~~cesta zo [[Zvolen\|Zvolena]] do [[Lučenec\|Lučenca]], ~~pozdĺž~~čo ~~[[Krivánsky~~mohlo ~~potok\|Krivánskeho]] potoka podmienila~~podmieniť, že lučenské nárečie je spomedzi [[Novohrad (región)\|novohradských]] nárečí najbližšie ostatným [[Stredoslovenské nárečia\|stredoslovenským nárečiam]], a tým aj spisovnej [[Slovenčina\|slovenčine]]. === Znaky budinského nárečia === Nárečie na [[Budiná\|Budinej]] možno charakterizovať nasledovnými znakmi: Riadok 23: - Zámena ''-é'' > ''-vo'' u [[Prídavné meno\|prídavných mien]] (''veľkvo, sprostvo, podarenvo'') ~~- Zámena ''-ému'' > ''-imu'' u prídavných mien (''druhimu'')~~ - Čiastočná zámena ''-y'' > ''-e'' u podstatných mien v množnom čísle (''ruke, sánke'' ale: ''hori, labdi'') Řádek 42 ⟶ 40: - Čiastočný zánik ''j-'' na začiatku slova pred spoluhláskou (''edon'' ale: ''jesen'') - V postavení pred spoluhláskami na začiatku slova zaniká ''v-'' (''šecko, šaďe, čela, táčike, šakoví, dovica, zať, ždi, čera, zduch'') - Zánik koncovky ''d/ď'' vo vetných súvislostiach pred slovom začínajúcim na ''s-'' a jeho zámenou za ''c'' (''po‿cťenou, ve‿ci ta aj postojíme, ke‿ca nahňevaľi'') Řádek 58 ⟶ 56: - Asimiláciou vnútorného ''–ie-'' vzniká ''í'' (''ďíťa'') - 3 osoba plurálu slovesa ''byť'' znie: ''oňi sa'' - Palatálne spoluhlásky ''-ď'' a -''ň'' sa depalatalizujú (''ked/kod, ohen, ďen, jesen, pliesen''), ''-ľ'' sa niekedy zamieňa s ''-v'' (''dosiav, tevná krava'', ale: ''ma ňepáľ''), -''ť'' sa po hláske ''s'' eliminuje (''milos, boľas'') - Depalatalizácia ''e''>''a'' (''boľas, bľadí'') Řádek 79 ⟶ 77: - Dvojhláska ''ja'' nahrádza ''á'' v slovese rásť (''rjasť'') - Podstatné mená ženského rodu skloňujúce sa v spisovnom jazyku podľa vzoru žena sa na Budinej skloňujú podľa vzoru ''kosť'' (''na ruki, do Žiľiňi, z pivňici, dve ruke''). Vzťahuje sa to aj na podstatné mená, ktoré sa skloňujú podľa vzoru dlaň (''do peci, do baňi, do chiži''). - Prídavné mená mužského rodu v druhom a treťom páde jednotného čísla majú koncovku ''–ího, -ímu'' (''starího, starímu, visokího, visokímu''). Řádek 88 ⟶ 84: - Privlastňovacie prídavné mená sú zakončené na ''–ve'' (''Plavcove, susedove''). - Namiesto koncovky ''-ek'' sa v zdrobnelinách používa koncovka ''–ok'': (''bračok, hrnčok, pršťok'') - Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, z‿gazdí, zo ženámi'' ▼ ~~''–ok'': (''bračok, hrnčok, pršťok'')~~ === Slová cudzieho pôvodu === ▲- Inštrumentál množného čísla je v tvare ''s chlapcí, z‿gazdí, zo ženámi'' Viaceré slová sú nemeckého (''dach, firhang, hamovať, kasňa, ľuft, geršňa, pigľajs, pľac, pľach, šlafrok, špásovať, špricovať, šrégon, štácia, šťanga, šťelár, šťimovať, štopeľ, štrajchnúť, štrinfľe, štrúdľa, šuster, švankes, švindľovať, táfeľ, varštať, vartovať, vercajk, zaft''), respektíve maďarského pôvodu (''bantovať, bitang, čatorňa, fijovk, kakaš, ňaňika'').▼ === Ukážky skloňovania podstatných mien === ▲Viaceré slová sú nemeckého (''dach, firhang, hamovať, kasňa, ľuft, geršňa, pigľajs, pľac, pľach, šlafrok, špásovať, špricovať, šrégon, štácia, šťanga,šťelár, šťimovať, štopeľ, štrajchnúť, štrinfľe, štrúdľa, šuster, švankes, švindľovať, táfeľ, varštať, vartovať, vercajk, zaft'') respektíve maďarského pôvodu (''bantovať, bitang, čatorňa, fijovk, kakaš, ňaňika''). {\| class="wikitable" !Pád !Singulár !Plurál \|- \|Nominatív (''kto? čo?'') \|ruka \|ruke \|- \|Genitív (''z koho? z čoho?'') \|ruki \|rúk \|- \|Datív (''komu? čomu?'') \|ruki \|rukán \|- \|Akuzatív (''vidím koho? čo?'') \|ruku \|ruke \|- \|Lokál (''o kom? o čom?'') \|ruki \|rukách \|- \|Inštrumentál (''s kým? čím?'') \|rukov \|rukámi \|}

Redaktor:Aliibn/pieskovisko: Rozdiel medzi revíziami