Wikipédia

Bitka pri Slavkove: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d úprava kat.
Bez shrnutí editace
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 19:
}}
{{Campaignbox Trojkoalícia}}
'''Bitka pri kožiaroch sa odohrávala pri kožiaroch v roku páne 2015. boje boli nelútostné a vyžiadali si viac ako 1000 000 obetí. po ťažkých troch dnoch bojov musel primátor mesta lipt. mikuláš kapitulovať no jeho vojsko sa nevzdalo a postavilo sa nepriatelom na vrbici. najznámejšia bitka sa odohrala pri krčme váh kde bola nepriatelská armáda rozprášená. o týchto udalostiach bol natočený film gladiátor. ten bol priamo natáčaný počas bitky a herci v nom skutočne umierali. všetky zábery z filmu sú autentické. film je prístupný od 30 rokov. a je zakázaný pre osoby mladšie ako 35 rokov tehotné tehotných pre ludí s ochorením srdca a cukrovkou. velitelovi maximusovi decimusovi bola postavená socha na ulici podtatranského kde by stála dodnes ale bola rozkradnutá obačanmi žijúcimi za váhom v hlbokom. týto občania sa vo filme tak tiež nachádzajú a po zhliadnutí filmu zistíte že bol film hlavne o nich nakolko práve kvôli nim vznikajú všetky nepokoje. pred smrťou velitel maximus zakričal svojim nepriatelom šlukuj. toto slovo vstúpilo do dejín a je niekolko krát použité aj vo filme.'''
'''Bitka pri Slavkove''' alebo '''bitka troch cisárov''' sa odohrala [[2. decembra]] [[1805]] blízko [[Slavkov u Brna|Slavkova u Brna]] (po nemecky Austerlitz), v ktorej stáli proti sebe [[Francúzsko|francúzsky]] cisár [[Napoleon Bonaparte]] a ruský [[cár]] [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] spolu s rímskonemeckým cisárom [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františkom I.]] Bitku vyhral Napoleon, ktorý ju až do konca svojho života považoval za svoje najväčšie víťazstvo.
 
Toto víťazstvo viedlo k podpísaniu tzv. [[bratislavský mier (1805)|Bratislavského mieru]] a zrušeniu [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]].
 
== Predohra bitky ==
predohrou boli velmi nízke platy v kožiaroch a skrachovanie mikulášskej tehelne.
V roku [[1804]] sa [[Napoleon]] korunoval za cisára. V Európe mal však mnoho nepriateľov. Vojská proti Napoleonovi chystali [[Rakúšania]] a [[Rusi]]. [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusov]] si cisár kúpil za [[Hannoversko]]. Napoleona ohrozoval aj arcivojvoda Karol so silami v [[Taliansko|Taliansku]]. Spočiatku Napoleon sústredil svoje vojsko o sile asi 200 000 mužov v [[Boulogne]], kde sa pripravoval na vpád do [[Anglicko|Anglicka]]. Celých 6 mesiacov využil pre každodenný výcvik. Po Napoleonovom rozhodnutí zaútočiť na východ hnal svojich vojakov rýchlosťou až 40 kilometrov denne, a tak už za 3 týždne bola jeho armáda v [[Nemecko|Nemecku]]. Následne prekročila rakúske hranice. Zvíťazil v [[bitka pri Ulme|bitke pri Ulme]] a vstúpil do [[Viedeň|Viedne]]. Zápas medzi tromi cisármi sa mal odohrať pri českom [[Slavkov u Brna|Slavkove]].
 
== Vojská, velitelia, rozostavenie vojsk ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Slavkove“