Sokrates: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 93:
krátkych, ale dobre premyslených a sformulovaných otázok, ktorými sa snaží
vymámiť a preveriť latentné vedomosti od spoludiskutéra, postupujúc od
jednotlivinjednotlivín k univerzálnym definíciám a k sebapoznaniu, sa Sokrates riadi
heslom „Viem, že nič neviem". Tento jeho preverovací metodický postup „testovania
náhľadov", ktorého cieľom je dospieť k istému poznaniu, sa nazýva
Riadok 110:
nazýval božským prvkom v človeku. Hlásaním, že keď niečo poznáme, nemôžeme to
tak nekonať, zastáva Sokrates identitu poznania (vedenia) a čnosti. Aristoteles
kritizoval jeho prehnaný etický itelektualizmusintelektualizmus poukázaním na fakt morálnej
slabostíslabosti (gr. akrasia), ktorá môže spôsobiť, že človek často koná i to, o čom
vie, že je zlé. Všetky cnosti sú navzájom spojené v nerozbornej jednote. I keď
eudemonický (gr. eudaimonia šťastie) charakter Sokratovej etiky nie je z
Riadok 130:
=== Sokrates a kresťanstvo ===
 
Sokratova smrť je považovaná za [[mučeník|mučenícku]]. Ranokresťanskí myslitelia sa snažili prijať Sokrata ako kresťana za svojho. Jednak preto, že [[kresťanstvo]] si prialo získať na vážnosti pred starovekým svetom nájdením súladu s gréckym myslením, a taktiež preto, že Sokrates bol mimoriadna osobnosť. Sokrates však žil niekoľko storočí pred [[Ježiš Kristus|Kristom]]. Vo svojej druhej ''Obrane'' z rokov okolo 150 – 160 po Kr. písal [[Justinus|JustinJustín Mučeník]] o Sokratovi ako o ''kresťanovi pred Kristom''.
 
== Pozri aj ==