Vražda Ľudmily Cervanovej: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
lepšie je, keď sa tie krstné mená stále neopakujú |
d aktualizácia, rozšírenie, externé odkazy |
||
Riadok 2:
== Základné informácie ==
[[12. júl]]a 1976 nahlásili manželia Cervanovci nezvestnosť svojej dcéry Ľudmily (* 1956). Tá mala dôjsť 10. júla 1976 nočným rýchlikom za svojím snúbencom do Košíc, kde však už nedorazila a naposledy bola preukázateľne videná pred Internátmi v Mlynskej Doline neskoro večer 9. júla 1976.
[[14. júl]]a 1976 objavil náhodný okoloidúci pod mostom v riečke [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]] pri obci [[Kráľová pri Senci]] mŕtve telo ženy. Na druhý deň túto ženu identifikoval podplukovník letectva Ľudovít Cervan ako svoju nezvestnú dcéru Ľudmilu. [[16. júl]]a bola vykonaná súdna [[pitva]], [[22. júl]]a bolo jej telo spopolnené.
=== Prvé pátranie ===
Řádek 14 ⟶ 17:
=== Arabská stopa ===
Arabská stopa je označenie pre
K počiatočnému záujmu vyšetrovateľov o túto stopu prispelo hlavne svedectvo manželov Bačových z [[23. august]]a 1976, ktorý približne v čase odchodu Cervanovej z internátu videli v blízkosti autobusovej zastávky automobil [[Volkswagen Chrobák]], ktorého posádka mala tmavú pokožku. Do tohto auta podľa ich slov nastúpilo mladé dievča, ktorej opis sa údajne zhodoval s Cervanovou.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Veronika Bačová
Řádek 38 ⟶ 32:
| url = http://www.kauzacervanova.sk/pdf/J%C3%A1n%20Ba%C4%8Da.pdf
|}}</ref>
Ako motívom pre vraždu Ľ. Cervanovej bolo podľa jednej z teórii počítajúcich s tzv. Arabskou stopou to, že v minulosti mal pôsobiť Ľudovít Cervan ako vojenský atašé, pričom sa v niektorej z týchto krajín údajne stal svedkom krádeže a po jeho svedectve odťali páchateľom ruky a prípadná vražda jeho dcéry mala byť pomstou.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Arabská stopa
| periodikum = kauzacervanova.sk
| dátum =
| url = http://www.kauzacervanova.sk/pdf/arabsk%C3%A1%20stopa.pdf
|}}</ref>
Kvôli tejto teórii vyšetrovatelia preverili veľké množstvo cudzincov, ktorý sa v tom čase zdržiavali v Bratislave, obzvlášť v blízkosti internátov. U nikoho z nich sa však možné zapojenie do zločinu nepreukázalo. Navyše po bližšom preskúmaní sa zistilo, že svedectvo manželov Bačových sa časovo nezhoduje s presnejšie zisteným časom odchodu Ľ. Cervanovej z internátov, ku ktorému podľa ostatných svedectiev došlo neskôr ako k udalosti, ktorú uvádzali spomínaní manželia. <ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| spoluautori =
| titul = Kauza Cervanová I.
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Dixit]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2015
| isbn = 978-80-89662-18-0
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref> Jeden z mužov arabského pôvodu, Hassan Awni, ktorý bol videný v priestoroch internátu v čase odchodu Cervanovej a súčasne bol agentom [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] však poskytol svedectvo, ktoré bolo neskôr použité po zadržaní ďalšieho podozrivého Jána Hrma.
=== Ján Hrmo ===
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| spoluautori =
| titul = Kauza Cervanová I.
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Dixit]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2015
| isbn = 978-80-89662-18-0
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref>
=== Nitrianska stopa ===
Po liste Cervanovej matky Margaréty Cervanovej prezidentovi [[Gustáv Husák|Gustávovi Husákovi]] bol v roku [[1977]] vedením vyšetrovania poverený zástupca Kriminalistického ústavu VB v [[Praha|Prahe]] plukovník Eduard Pálka.
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| spoluautori =
| titul = Kauza Cervanová I.
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Dixit]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2015
| isbn = 978-80-89662-18-0
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref> Z toho bola následne rozpracovaná tzv. nitrianska stopa. Podľa Pálku bolo jedným z hlavných dôvodov na upriamenie sa na túto stopu okrem iného aj vyjadrenie svedka Tokára, ktorému sa mala zdôveriť jeho priateľka Nadežda Beňová, že jej priatelia z Nitry spravili niečo veľmi zlé. Od tej chvíle sa Pálka zameral na túto stopu, napriek tomu, že ani jeden z 315 svedkov v rámci prvotného vyšetrovania nespomenul týchto ľudí.
<ref>{{Citácia periodika
| autor =
Řádek 50 ⟶ 92:
| dátum =
| url = http://www.kauzacervanova.sk/pdf/pplk.%20p%C3%A1lka.pdf
|}}</ref>
Po zhromaždení väčšieho množstva svedeckých výpovedí a nepriamych dôkazov boli v roku [[1981]] obvinení siedmi muži z Nitry: Roman Brázda, Miloš Kocúr, Milan Andrášik, Pavol Beďač, František Čerman, Stanislav Dúbravický a Juraj Lachman.<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Posledný odsúdený v kauze Cervanová Andrášik zostáva vo väzení
Řádek 62 ⟶ 106:
=== Prvý proces ===
V roku [[1982]] ich Krajský súd v Bratislave odsúdil, pričom dostali tresty od 4 do 24 rokov.
Podľa rozsudku Kocúr a Andrášik Cervanovú pri internáte v Mlynskej Doline násilím vtiahli do auta značky [[Fiat 125]], ktoré šoféroval Brázda a spoločne s Čermanom ju odviezli do bytu v rodinnom dome na [[Varínska ulica|Varínskej ulici]] (miestna časť [[Prievoz]]). Do tohto bytu mali prísť na inom aute aj Bedač, Dúbravický a Lachman, pričom podľa rozhodnutia súdu obvinení Cervanovej zviazali ruky šnúrou na bielizeň, opili alkoholom, znásilnili (s výnimkou Lachmana) a potom sa ju rozhodli zavraždiť z obavy pred prezradením, previezli ju do Kráľovej pri Senci, kde ju utopili v termálnom jazierku a následne jej telo preniesli do blízkej rieky Čierna voda. Všetkých týchto skutkov mala byť prítomná aj svedkyňa Viera Zimáková.
Rozsudok v roku [[1983]] potvrdil Najvyšší súd SSR.
==== Svedectvá ====
Korunnou svedkyňou v prípade bola Viera Zimáková (neskôr Vozárová, Barcíková). Pôvodne bola obvinená zo spoluúčasti na vražde, potom sa stala najdôležitejšou svedkyňou. V prípravnom konaní svedčila v neprospech odsúdených. Na hlavnom pojednávaní v roku [[1982]] však tvrdila, že v deň vraždy bola v [[Revištské Podzámčie|Revištskom Podzámčí]] (časť [[Žarnovica|Žarnovice]]) (150 km od Bratislavy) na stanovom tábore. Hoci sa preukázalo, že v danom období sa zúčastňovala vodáckeho kurzu, nevylučovalo to možnosť toho, že sa inkriminovanú noc mohla z tábora vzdialiť, navyše nikto na tábore nepotvrdil jej aliby na noc vraždy. Naopak, viacero svedkov uviedlo jej účasť onej noci na diskotéke v Bratislave.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| spoluautori =
| titul = Kauza Cervanová I.
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Dixit]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2015
| isbn = 978-80-89662-18-0
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref> Kvôli častému meneniu výpovedí pred súdom bola [[23. február]]a 1982 v súvislosti s prípadom obvinená z krivej výpovede a odsúdená na 2 a pol roka, vo väzbe bola od [[24. septembra]] do [[6. apríl]]a [[1983]]. V roku [[2002]] na Krajskom súde uviedla, že k výpovediam v neprospech obžalovaných bola údajne donútená pod silným psychickým nátlakom, vyšetrovatelia jej nedovolili dojčiť niekoľkomesačnú dcéru.
<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = "Korunná" svedkyňa v kauze Cervanová bola vraj v deň vraždy úplne inde
| periodikum = sme.sk
| dátum = 1.10.2002
| url = http://www.sme.sk/c/681611/korunna-svedkyna-v-kauze-cervanova-bola-vraj-v-den-vrazdy-uplne-inde.html
|}}</ref>
V prospech obžalovaných Čermana a Andrášika chceli vypovedať dve občianky [[Francúzsko|Francúzska]], sestry Sylvia a Lydia Cohenové, ktoré mali potvrdzovať alibi pre obžalovaných na inkriminovaný čas s tým, že v danej dobe na diskotéke neboli. V roku 1982 im to nebolo umožnené, neskôr, v roku 2003 potvrdili sestry alibi na inkriminovaný čas pre Čermana a Andrášika, pričom Lydia si písala denník.
<ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Výpoveď Cohenových
| periodikum = kauzacervanova.sk
| dátum =
| url = http://www.kauzacervanova.sk/V_Cohenovych.html
|}}</ref>. Ten však nemohol byť vzatý do úvahy ako dôkaz, kedže sa zistilo, že inkriminovaný dátum, ktorý mal potvrdzovať alibi pre obžalovaných bol prepísaný, výpovede svedkýň si navyše protirečili so samotnými vyjadreniami obžalovaných a nezodpovedali zisteniu, že keď už mali byť setry podľa ich tvrdení v Bratislave, boli obe v skutočnosti ešte v Prahe.
Naopak, v neprospech obžalovaných vyznievalo viacero svedectiev, ktoré potvrdzovali nielen ich účasť na diskotéke v Bratislave, ale aj okolnosti vedúce k únosu Ľudmily Cervanovej. Hlavné svedectvá v tomto ohľade zazneli od Igora Urbánka (ktorý bol aj priamym svedkom únosu), Nadeždy Beňovej, Jozefa Škrobáneka, Petra Okenku, Rudolfa Gallu, či Magdalény Mlynarčíkovej.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Tóth
| meno = Peter
| spoluautori =
| titul = Kauza Cervanová I.
| odkaz na titul =
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Dixit]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2015
| isbn = 978-80-89662-18-0
| počet strán = 510
| strany =
}}</ref>
==== Tresty ====
Řádek 74 ⟶ 165:
* Pavol Beďač – 8 rokov
* Juraj Lachman – 4 roky
=== Druhý proces ===
[[23. marca]] [[1990]] podal generálny prokurátor ČSFR Tibor Böhm sťažnosť proti rozsudku, ktorú [[Najvyšší súd ČSFR]] [[19. októbra]] 1990 akceptoval, Krajskému súdu SR vytkol 72 pochybení, ktoré žiadal prešetriť a všetkých obžalovaných prepustil na slobodu.
Řádek 89 ⟶ 171:
V rokoch [[1991]] – [[1995|95]] Krajský súd v Bratislave vytýčil sedem pojednávaní, z ktorých sa konalo päť. Po reorganizácii územných celkov bol senát JUDr. Vlčeka rozpustený. V roku 2002 vzniklo nové pojednávanie pod vedením JUDr. Smolkovej.
V roku [[2004]] boli objavené v Štátnom archíve v [[Levoča|Levoči]] dovtedy, ako sa spočiatku tvrdilo, utajované dokumenty z vyšetrovania bezprostredne po vražde Cervanovej. Obvinení a ich advokáti opakovane žiadali, aby boli tieto dokumenty prešetrené, čo súd odmietol. V daných dokumentoch sa však nenachádzali žiadne nové skutočnosti svedčiace v prospech obvinených, ale len všetky ostatné archivované svedectvá z vyšetrovania, ktoré neboli zaradené do spisov súvisiacich so súdnym procesom.
V roku 2004 Krajský súd v Bratislave rozhodol o vine týchto mužov. Prípad Romana Brázdu bol pre jeho zdravotné problémy vylúčený na samostatné konanie. Súd zohľadnil prieťahy v konaní, bezúhonnosť obžalovaných po prepustení a udelil im miernejšie tresty. Po odvolaní [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] [[4. decembra]] [[2006]] potvrdil vinu odsúdených a trom z nich (Andrášikovi, Kocúrovi a Dúbravickému) dokonca zvýšil tresty.<ref>{{Citácia periodika
Řádek 97 ⟶ 179:
| dátum = 5.12.2006
| url = http://www.sme.sk/c/3035545/koniec-kauzy-cervanova-vinni.html
|}}</ref> .
V júni [[2009]] potvrdil verdikt aj dovolací senát, odsúdení si podali následne sťažnosť aj na [[Ústavný súd Slovenskej republiky]], ten ju však v decembri [[2010]] zamietol. V októbri [[2014]] bola definitívne zamietnutá aj sťažnosť odsúdených na [[Európsky súd pre ľudské práva|Európskom súde pre ľudské práva]] v [[Štrasburg]]u, ktorý v záverečnom vyhlásení uviedol, že "sťažnosti na porušenie práva na spravodlivé konanie aj ďalšie čiastkové námietky sťažovateľov zamietol ako zjavne nepodložené a sťažnosti ako celok vyhlásil za neprijateľné". <ref>{{Citácia periodika
| autor =
| titul = Odsúdení v kauze Cervanová neuspeli na Európskom súde
| periodikum = sme.sk
| dátum = 03.10.2014
| url = http://domov.sme.sk/c/7418450/odsudeni-v-kauze-cervanova-neuspeli-na-europskom-sude.html
|}}</ref>
==== Tresty ====
* Miloš Kocúr – 15 rokov
Řádek 119 ⟶ 209:
| dátum = 16.9.2009
| url = http://www.sme.sk/c/5065780/andrasika-z-kauzy-cervanova-prepustili.html
|}}</ref>
Řádek 173 ⟶ 244:
[[Martin Mojžiš]] vo svojej knihe [[Jeden výdych koňa]] venuje kauze sériu 5 článkov.<ref name=vydych2>{{Citácia knihy | priezvisko = Mojžiš| meno = Martin| odkaz na autora = Martin Mojžiš | titul = Jeden výdych koňa| vydavateľ = W Press| miesto = Bratislava| rok = 2012| isbn = 978-80-971196-0-7| kapitola = Päťkrát o kauze Cervanová| strany = 199-218| jazyk = }}</ref>
Novinár a publicista [[Peter Tóth]] vydal v roku 2015 prvú časť knihy [[Kauza Cervanová]], v ktorej sa detailne venuje priebehu vyšetrovaniu prípadu ako aj analýze argumentov predkladaných obvinenými a ich obhajcami. Výsledkom je jednoznačné sa priklonenie k záverom súdu o vine odsúdených osôb.
===Filmové===
| |||