Rušeň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Elektrické rušne: preklepy |
→Elektrické rušne: wikilinky |
||
Riadok 25:
Vďaka vynálezu [[Dynamo|dynama]], ktoré mení [[Pohybová energia|pohybovú energiu]] na [[Elektrická energia|elektrickú]], bolo možné postaviť rušne a elektrické jednotky bez drahých galvanických článkov – elektrickú energiu bolo možné vyrábať v [[Elektráreň|elektrárni]] a vedením prenášať do rušňa. Prvý, kto túto schému uplatnil v osobnom vlaku, bol v roku [[1879]] [[Werner von Siemens]]. Jeho rušeň s výkonom 2,2 [[kW]] ťahal na Berlínskej živnostenskej výstave (''Berliner Gewerbeausstellung 1879'') tri vozne s pasažiermi. Pre prenos energie medzi stacionárnym dynamom a vlakom bola zvolená tretia, [[napájacia koľajnica]].
Pretože elektrickú energiu spočiatku vyrábali [[Tepelná elektráreň|tepelné elektrárne]] na uhlie, boli parné lokomotívy, ktoré uhlie spaľovali priamo na mieste, hospodárnejšie a ekonomickejšie, než stratový prenos energie drahým trakčným vedením. Preto sa elektrický pohon najskôr ujal na [[Metro (podzemná železnica)|podzemných mestských železniciach]] ([[Londýn]], [[1890]]) a zakrátko na povrchových tratiach v mestských [[Aglomerácia|aglomeráciách]] (Lichterfelde, [[1891]]), kde sa parné rušne nehodili kvôli zápachu a znečisteniu, ktoré sa ich prevádzkou koncentrovali. Podmienky pre elektrifikáciu diaľkových tratí vznikli na miestach s obmedzenými zásobami uhlia alebo dostupnými inými zdrojmi energie (najmä hydroenergetickým potenciálom).
Prvou elektrifikovanou hlavnou traťou bola {{km|6.5}} časť spojky medzi hlavnou časťou Baltimorsko-ohijskej železnice (B&O) a novou traťou do New Yorku sprevádzkovaná v roku [[1895]]. Trať viedla v tuneloch okrajom baltimorského centra, kde činil uhoľný dym parných lokomotív vážne problémy. Spočiatku boli v prevádzke tri lokomotívy s usporiadaním Bo+Bo, ktoré sa zoskupili za celým vlakom vrátane parnej lokomotívy a tlačili ho po tomto úseku.
| |||