Higgsov bozón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylistické úpravy a pridanie slova 'kompresné' k výrazu zvukové vlny-citovanie Susskinda z jeho prednášky |
d →Experimentálny výskum: preklepy |
||
Riadok 141:
Systematické skúmanie Higgsovho bozónu sa uskutočnilo prvýkrát na [[Veľký elektrónovo-pozitrónový urýchľovač|urýchľovači LEP]] v CERNe. Na základe ním zozbieraných dát bola vylúčená existencia Higgsovho bozónu s hmotnosťou menšou ako 114.4 GeV (stanovený bol 95% interval spoľahlivosti). Na tom istom experimente bol taktiež pozorovaný malý počet udalostí, ktoré mohli byť interpretované ako dôsledok existencie Higgsovho bozónu s hmotnosťou len tesne nad experimentálne dostupnou hmotnosťou približne 115 GeV. Nedostatočný počet týchto udalostí však neumožňoval vyvodenie štatisticky dostatočne spoľahlivých záverov.<ref>{{cite journal|author=W.-M. Yao ''et al.''|year=2006|title=Review of Particle Physics|url=http://pdg.lbl.gov/2006/reviews/higgs_s055.pdf|journal=[[Journal of Physics G]]|volume=33|issue=|pages=1|doi=10.1088/0954-3899/33/1/001}}</ref> Experimenty na urýchľovači LEP boli ukončené v r. 2000, kedy začali prípravy na stavbu výkonnejšieho urýchľovača známeho ako [[Veľký hadrónový urýchľovač]].
Skúmaním existencie Higgsovho bozónu sa po nevyhnutných
| priezvisko = T. Aaltonen ''et al.'' ([[Urýchľovací detektor vo Fermilabe|CDF]] a DØ spolupráca)
| meno =
Riadok 155:
}}</ref><ref>{{cite web|author=|url=http://www.fnal.gov/pub/presspass/press_releases/Higgsova-masa-obmedzenia-20100726-images.html|title=Fermilab experimenty dokázali približne určiť rozsah hmotnosti Higgsovho bozónu|date=26 July 2010|publisher=[[Fermilab]]|accessdate=2010-07-26}}</ref> Predbežné výsledky z júla 2011 zväčšili zakázaný rozsah na oblasť 156 GeV/c2 až 177 GeV/c2 (90%-ný stupeň spoľahlivosti). Experimenty na Tevatrone boli pozastavené 30. septembra 2011 z dôvodu škrtov v rozpočte.
Zatiaľ posledným experimentom zaoberajúcim sa priamo určením hmotnosti Higgsovho bozónu je LHC v CERNe. Po počiatočných problémoch bol 30. marca 2011 spustený zber a analýza dát pri energiách 3.5 TeV.<ref>[http://cdsweb.cern.ch/journal/CERNBulletin/2010/18/News%20Articles/1262593?ln=en ''CERN Bulletin'' Issue No. 18-20/2010 - Monday 3 May 2010]</ref> Z dát nazbieraných experimentom ATLAS vyplynula v júli 2011 neexistencia Higgsovho bozónu o hmotnosti 155 GeV/c2 až 190 GeV/c2[26], experiment CMS vylúčil interval 149 GeV/c2 až 206 GeV/c2 (dosiahnutý bol 95%-ný stupeň spoľahlivosti). Zatiaľ posledné
Je zrejme tiež možné odhadovať hmotnosť Higgsovho bozónu nepriamo. V štandardnom modeli má Higgsov bozón množstvo nepriamych efektov; napríklad hlavne to, že Higgsova slučka má za následok jemné korekcie hmotnosti [[W a Z bozóny|W a Z bozónov]]. Presné merania elektroslabých parametrov ako napríklad [[Fermiho interakcia|Fermiho konštanty]] a hmotností W/Z bozónov môžu byť použité na obmedzenie hmotnosti Higgsa. Do r. 2006 merania elektroslabých javov dovoľovali vylúčenie Higgsovho bozónu z rozsahu hmotnosti nad {{val|285|u=GeV/c2}} pri 95%-nom konfidenčnom intervale, a odhad jeho hmotnosti na {{val|129|+74|-49|u=GeV/c2}} (centrálna hodnota korešponduje približne 138 [[protón]]ovým hmotnostiam).<ref>"[http://pdglive.lbl.gov/popupblockdata.brl?nodein=S055HEW&inscript=Y&fsizein=1 H<sup>0</sup> Nepriame obmedzenia pre elektroslabú analýzu.]"</ref> Do augusta 2009 je štandardný model Higgsovho bozónu vylúčený elektroslabými meraniami nad 186 GeV pri 95%-nom konfidenčnom intervale. Ale je potrebné poznamenať, že tieto nepriame obmedzenia indikujú správnosť štandardného modelu. Ešte stále je možné objaviť Higgsov bozón nad 186 GeV, ak bude sprevádzaný inými časticami medzi škálami štandardného modelu a [[Veľká unifikačná teória|Veľkej unifikačnej teórie-GUT]].
| |||