Verzia z 18:04, 7. jún 2016 upraviť 2a02:810c:80c0:16d4:ac2d:af76:45b2:969b (diskusia) →‎Forma Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:06, 7. jún 2016 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d Verzia používateľa 2A02:810C:80C0:16D4:AC2D:AF76:45B2:969B (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Gepetito Ďalšia úprava →
Riadok 9: K významnému posunu vo vývoji symfónie došlo vďaka [[Ludwig van Beethoven\|Ludwigovi van Beethovenovi]]. Zlomovým dielom v tomto smere bola jeho Symfónia č. 3 „Eroica“. Beethoven významne pozmenil charakter všetkých symfonických viet. V tretej časti menuet nahradil scherzom. V záverečnej vete Symfónie č. 9 po prvykrát využil v symfónií vokálny part. Beethovenove symfónie sa stali štandardom a neprekonateľným ideálom pre nasledujúcich skladateľov. Tí využívali Beethovenovu formu, ktorú obohacovali o širší harmonický slovník a nové zvukové možnosti orchestra. Medzi nich patrili napríklad [[Carl Maria von Weber]], [[Robert Schumann]] a [[Felix Mendelssohn-Bartholdy]]. Nová kapitola sa začala písať s príchodom originálnej Fantastickej symfónie [[Hector Berlioz\|Hectora Berlioza]]. Novum spočívalo v programe symfónie a jej objavnej inštrumentácii. Priamo na Beethovena nadviazal [[Johannes Brahms]], ktorý vytvoril symfónie výrazne štrukturálne previazané a jednotné. V 20. storočí sa monumentalita symfónií prehlbovala čoraz početnejším orchestrom i dlhším trvaním skladby. Medzi najvýznamnejších symfonikov 20. storočia patria [[Gustav Mahler]] a [[Dmitrij Šostakovič]]. Postupne došlo k rôznym zmenám v symfonickej stavbe – vznikali symfónie s piatimi vetami i symfónie ~~jednočasťové~~jednoveté. Vyvinula sa i symfónia menšieho rozsahu označovaná ako ''sinfonietta''. Jednu z najznámejších skomponoval [[Leoš Janáček]]. Ako protiklad k monumentálnym symfóniam vznikali teda i diela menej závažného charakteru a symfónia sa stala i predmetom hudobných experimentov. == Charakteristika == Symfónia je rozsiahle a závažné orchestrálne dielo. Považuje sa za vrcholné hudobné dielo a takmer každý skladateľ sa rozhodol vyskúšať si na symfonickej tvorbe svoje skladateľské zručnosti, um a fantáziu. Symfónia poskytuje priestor pre rozvoj bohatých hudobných myšlienok pri využití všetkých základných hudobných foriem. Od čias Beethovena symfónie zvyčajne neskrývajú len bohatstvo hudobné ale aj ideové. Často predstavujú odrážajú duševné pochody skladateľa a jeho zápas o vyjadrenie umeleckej pravdy. Symfónia môže byť dielom absolútnej i programovej hudby. Základná stavba symfónie (pozri nižšie) tak ako bola položená v období klasicizmu, bola v neskorších obdobiach často modifikovaná a vznikali rozne zvláštne typy symfonií – napríklad symfónie s odlišným počtom ~~častí~~viet a podobne. Niektoré diela, ktoré by sa dali považovať za symfónie boli z nejakého dôvodu skladateľom nazvané inak (napríklad [[Koncert pre orchester (Bartók)\|Koncert pre orchester]] od [[Béla Bartók\|Bélu Bartóka]]). Naopak, niektoré diela nesúce označenie „symfónia“ ňou v skutočnosti nie sú (Napríklad Alpská symfónia [[Richard Strauss\|Richarda Straussa]] je v skutočnosti symfonická báseň). == Forma == Forma typickej symfónie je nasledovná: * 1. ~~časť~~veta – v rýchlom tempe (často ''allegro'') v [[sonátová forma\|sonátovej forme]] * 2. ~~časť~~veta – v pomalom tempe (často ''adagio'', prípadne ''andante''), často v piesňovej forme alebo forme variácií * 3. ~~časť~~veta – tanečného charakteru, obvykle ''scherzo'', v období klasicizmu ''menuet'' a ''trio'' * 4. ~~časť~~veta – v rýchlom tempe (''allegro'' alebo rýchlejšie), vo [[rondo]]vej alebo sonátovej forme == Významné symfónie ==

Symfónia: Rozdiel medzi revíziami