Pieninské bradlové pásmo: Rozdiel medzi revíziami

 

V [[bajok]]u v [[stredná jura|strednej jure]] (počas krasínskej fázy) sa tento priestor začal členiť na dve časti, v dôsledku vynárania tzv. [[Čorštynský chrbát|Czorstynského chrbátu]]. Severnú časť tvorila [[Magurská panva]] a južnú [[kysucká panva]] (označované niekedy tiež pieninská). Výzdvih Czorstynského chrbátu bol spojený s rotáciou (tilting) blokov kôry severnej časti oceánu [[Tethys (more)|Tethys]] <ref>Aubrecht, R., Sýkora, M., 2004: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume17/G17-015.pdf ''Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects.''] Geolines, 17, s. 15-16</ref>. Na severnom okraji kysuckej panvy sa v tomto období usadzovali plytkovodné vápence czorsztynskej jednotky, na juhu to boli hlbokomorské súvrstvia kysuckej jednotky. Už v [[bat]]e sa však pieninská panva začala rozpadať, vznikol [[rift]], pozdĺž ktorého sa začala vytvárať nová [[oceánska zemská kôra|oceánska]] alebo suboceánska kôra, tzv. [[váhikum]]. To je dnes považované za pokračovanie južného [[Penninikum|penninika]] [[Alpy|Álp]] (dnes uzavretý Piemontsko-ligurský či Južný Penninický oceán, na slovensku označovaný aj ako [[Váhický oceán]]). Tento menší oceán, ktorý bol súčasťou väčšieho [[Tethys (more)|Tethysu]] sa pričinil spolu s ďalšími novovznikajúcimi oceánmi o rozpad územia [[Pangea|Pangey]] na dve časti, južnú [[Gondwana|Gondwanu]] a severnú [[Laurázia|Lauráziu]].

Na začiatku kriedy stále pokračovalo rozpínanie oceánskeho dna Váhického oceánu. V [[berias]]e až [[valanžin]]e došlo počas walentowskej fázy k poklesávaniu magurskej panvy a vytvoreniu Ligurského oceánu <ref name="Origin and growth">Plašienka, D.; 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/P/Plasienka.pdf ''Origin and growth of the Western Carpathian orogenetic wedge during the mesozoic.''] in Michalík, J., Šimon, L., Vozár, J., Geologica Carpathica Special Issues, 53, Proceedings of XVII. Congress of Carpathian-Balkan Geological Association Bratislava, September 1st - 4th 2002</ref>. Čorštynský chrbát nakoniec celkom poklesol pod hladinu mora. V neskoršom období od strednej do vrchnej kriedy sa usadzovali najmä [[slieň|sliene]]. V senóne sa pasívny styk Váhika s južnejšími jednotkami narušil a začala [[subdukcia]], tzv. selecká fáza<ref name="Origin and growth"/>. Po jej skončení na rozhraní kriedy a paleogénu začala kolízia centrálnokarpatského orogénneho klinu s kôrou oravika<ref name="Plašienka, D."/>. Druhotné komplexy týchto hornín boli najprv intenzívne zvrásnené v tzv. [[Laramská fáza|laramskej fáze]] (alebo jarmutskej fáze) alpínskeho vrásnenia začiatkom [[paleogén]]u. Mohutný tlak z juhu spôsobil, že jednotlivé vrstvy boli rozlámané a presunuté na seba, čím sa ich plocha výrazne zmenšila. Vrásnenie malo za následok vznik severne uklonenej [[vrása|vrásovo]]-[[Príkrov (geológia)|príkrovovej]] stavby. Vrchné príkrovy tvorila pieninská jednotka v podloží so subpieninskou a najspodnejšou šarišskou jednotkou. Sedimentácia v tomto priestore pokračovala flyšovými sedimentami jarmutsko-pročského súvrstvia. Najmladšie sedimenty tvorí melilitové bridlice a turbidity malcovského súvrstvia, ktoré sú zhodné so sedimentami [[Vnútrokarpatský paleogén|Centrálnokarpatskej paleogénnej panvy]].

[[Súbor:Podbranc04.JPG|náhľad|vpravo|Uhlová diskordancia medzi horninami eggenburgu Viedenskej panvy a pieninskými červenými hľuznatými vápencami vrchnojurského veku viditeľná v najzápadnejšom bradle pri Podbranči.]]