Verzia z 18:58, 16. december 2015 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d preklepy ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:28, 11. jún 2016 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací d →‎Životopis: preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 13: Ján Kupecký sa narodil v [[Pezinok\|Pezinku]] v roku 1666.<ref>SLAVÍK, L.: ''Jan Kupecký (1666-1740) : mistr barokních portrétů'' [Dostupné [http://www.spolek-praha-cachy.cz/jan-kupecky-1666-1740-mistr-baroknich-portretu.html on-line]]</ref> Rodný dom sa zachoval do dnešných dní. Rodičia pochádzali z mladoboleslavského kraja v Čechách, odkiaľ sa ako príslušníci českobratského vierovyznania odsťahovali v časoch českého náboženského prisťahovalectva na Slovensko. Kupecký mal štyroch súrodencov, troch bratov (Juraja, Františka, Martina) a sestru Máriu. Otec bol tkáčom a očakával od Jána, že ako najstarší preberie remeslo, ale on ako 15-ročný radšej ušiel z domu. Podľa jeho životopisca Johanna Kaspara Füssliho (1706 - 1782) „''Musel žobrať, ale zostal vo svojom rozhodnutí neochvejný, až prišiel na zámok grófa Czobora.''“<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 17.</ref> Na rekonštrukcii holíčskeho zámku práve pracoval maliar [[Benedikt Claus]] zo švajčiarskeho [[~~Lüzern~~Luzern]]u. Maliara aj grófa mladý chlapec prekvapil, keď „''...chytil do ruky uhlík a začal maľovať nádherné ornamenty. Gróf sa ho opýtal, kto je jeho majstrom a mladý Kupecký odpovedal „Ja som to“. To stačilo na odhalenie prirodzeného maliarskeho talentu. Gróf venoval Clausovi 100 toliarov, ktoré mali slúžiť na vzdelanie Kupeckého.''“<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 19.</ref> Po dokončení prác odišiel Kupecký s Clausom do [[Viedeň\|Viedne]]. Usilovne pracoval a vo svojom voľnom čase napodobňoval diela Karola Lotha, predstaviteľa barokového realizmu, ktorého veľmi obdivoval. Karol Loth pochádzal z [[Mníchov]]a, v [[Benátky\|Benátkach]] sa dlho a ťažko prebíjal, ale nakoniec sa mu podarilo presadiť a otvoril si tam vlastnú dielňu. Po troch rokoch sa Kupecký rozhodol ukončiť svoje učenie u majstra Clausa a odísť do [[Benátky\|Benátok]]. Chcel pracovať v dielni majstra Lotha. Claus mu vystavil odporúčací list pre majstra Liberiho, ale ten sa rozhodol ho neprijať, nakoľko ho považoval za slabého.<ref>DVOŘÁK, F.: ''Kupecký.'' Bratislava 1955, s. 21.</ref> Füessli nešpecifikoval presne, čo mal Liberi na mysli, či myslel na telesnú slabosť Kupeckého alebo na jeho slabosť v úrovni vzdelania. Dôvodom mohol byť teda jeho nízky vek, neovládanie talianskeho jazyka, Kupecký možno i vyzeral neduživo, nakoľko prišiel do [[Benátky\|Benátok]] vyhladovaný. Je nutné upozorniť na Kupeckého odvahu, že sa bez prostriedkov a jazykových znalostí nepoddal a rozhodol sa pokračovať vo svojej ceste po rôznych mestách Talianska, až prišiel v roku 1687 do [[Rím]]a.

Ján Kupecký: Rozdiel medzi revíziami