Ľvov: Rozdiel medzi revíziami

Mesto Ľvov bolo založené v roku [[1250]] kniežaťom Danielom Haličským, ktorý ho pomenoval podľa svojho syna Lvova. V roku [[1349]] ho dobyli poľské vojská kráľa [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimíra III. Veľkého]] a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usadzovali sa tu aj [[Nemci]] a hlavne [[Židia]]. V rokoch [[1649]] a 1655/1656 bolo obliehané ukrajinskými [[kozáci|kozákmi]] [[Bohdan Cmeľnickij|Bohdana Chmeľnického]] a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku [[1772]] sa po [[prvé delenie Poľska|prvom delení Poľska]] stalo súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]]. V rámci Rakúska mala [[Halič]] určitú formu autonómie a stala sa centrom poľského a ukrajinského národného života a kultúry. Práve v tomto čase sa obyvatelia Haliče kultúrne vzdialili od svojich ukrajinských pravoslávnych bratov, ktorí žili v [[Ruské impérium|Ruskom impériu]]. V rokoch prvej svetovej vojny bolo mesto krátko obsadené ruskou cárskou armádou a neskôr boľševickou armádou. Po porážke Rakúska a boľševického ruska sa stalo súčasťou obnoveného Poľského štátu (1919 – 1939). Stalo sa tretím najväčším mestom [[Poľsko|Poľska]]. V rokoch [[1939]] až [[1941]] bolo súčasťou Sovietskeho zväzu a v rokoch 1941 až 1944 sa stalo časťou Generálneho gouvernementu (okupovaného nacistami). V tomto čase bolo aj strediskom ukrajinských nacionalistov, ktorí sa snažili o nezávislosť [[Ukrajina|Ukrajiny]] od [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], Nemecka i Poľska ([[banderovci]]). V roku 1944 sa mesto opäť stalo súčasťou Sovietskeho zväzu (Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky). Bolo vysťahované väčšinové poľské obyvateľstvo a do mesta sa hromadne prisťahovali [[Ukrajinci]] a čiastočne aj [[Rusi]]. Od roku 1991 je Ľvov súčasťou nezávislej [[Ukrajina|Ukrajinskej republiky]]. Ľvov je sídlo banderovskej verbeže.