Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 392 bajtov ,  pred 15 rokmi
doplnenie+úprava
Bez shrnutí editace
(doplnenie+úprava)
{{Infobox Osobnosť
'''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].
|Meno = Karol Štúr
|Portrét =
|Popis = slovenský básnik, kňaz a učiteľ
|Dátum narodenia = [[25. marec]] [[1811]]
|Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]]
|Dátum úmrtia = [[13. január]] [[1851]]
|Miesto úmrtia = [[Modra]], [[Slovensko]]
}}
'''Karol Štúr''' (pseudonymy '''Drahotín spod Rokoše''', '''Drahotín Štúr''') (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].
 
== Životopis ==
Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do [[Gymnázium|gymnázia]] v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku [[1833]]). Potom vyštudoval [[Teológia|teológiu]] a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch [[1835]]-[[1836]] študoval v [[Berlín]]e. Potom bol [[kaplán]]om vo [[Vrbové|Vrbovom]]. Roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra|Modre]], od roku [[1846]] bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí.
 
Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku [[1833]]. Tu aj v roku [[1829]] založil [[Spoločnosť česko-slovanská|Spoločnosť česko-slovanskú]] (spolu so [[Samo Chalupka|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard|Danielom Lichardom]] a ďalšími) a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia|teológie]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Zárečie|Zárečí]]. V rokoch [[1835]] - [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové|Vrbovom]]. V roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na evanjelickom gymnáziu v [[Modra|Modre]], kde v roku [[1843]] prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta]] profesúry. Od roku [[1846]] bol [[Slovensko|slovenským]] farárom v [[Modra|Modre]] a svoje profesorské miesto zveril [[Ján Kalinčiak|Jánovi Kalinčiakovi]]. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch [[1848]] – [[1849]], no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta]]. Spolu boli proti [[Maďarizácia|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat [[Ľudovít Štúr]].
Roku [[1829]] založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít]]a. Spolu boli proti [[Maďarizácia|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom.
 
== DieloTvorba ==
Básne písal po česky.
 
Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[gréčtina|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
== Dielo ==
Básne začal skladať ako [[študent]]. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes|Aristofana]].
* Časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho
* Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K. H. Máchu]]
* zbierka ''Ozvěna Tatry'' ([[1844]])
** Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
** Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch.
* viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním
 
== Rodina ==
 
* [[otec]] [[Samuel]] Štúr
* [[matkaotec]]: [[AnnaSamuel Štúr]], rodená Michalcová
* [[matka]]: [[Anna]], rodená Michalcová
** bratia: [[Ľudovít Štúr|Ľudovít]], [[Samuel]], [[Ján]]
** sestra: [[Karolína]]
* manželka: Rosina Emreszová
** deti (7):
*** [[Viliam]]
*** [[Oľga]]
*** [[Július]]
 
== Dielo ==
 
*[[1836]] - ''Starobylí Řekové'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
{{biografický výhonok}}
*[[1836]] - ''Rozchod Hektora s Andromache'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1836]] - ''Mé rozkoše'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1836]] - ''Na odcházejícího Sokrata'' (vyšlo v almanachu [[Plody]])
*[[1844]] - ''Ozvěna Tatry'', dvojdielna báseň
** Prvá1. časť - Zpěvy (lyrická): Nariekanarieka nad biedou [[Slovensko|Slovákov]], zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom.
** Časť2. časť - druháPověsti (epická): Vychádzavychádza z povestí o [[Slovensko|slovenských]] hradoch. [[hrad]]och
*''Nad hrobem Homerovým''
*''Slavěny nářek''
*''Pouť Žalospevmladého pěvce'', zalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha|K.Karla H.Hynka Máchu]]
*''Slzba''
*''Dlhá chvíle''
 
[[Kategória:Narodenia v 1811|SturŠtúr, Karol]]
[[Kategória:Úmrtia v 1851|SturŠtúr, Karol]]
[[Kategória:Slovenskí básnicispisovatelia|SturŠtúr, Karol]]
[[Kategória:Slovenskí básnici|Štúr, Karol]]
[[Kategória:Slovenskí prozaici|Štúr, Karol]]
[[Kategória:Články bez interwiki|Štúr, Karol]]
4 740

úprav