Verzia z 14:20, 7. august 2006 upraviť Miloš (diskusia \| príspevky) 5 177 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:09, 6. november 2006 upraviť vrátiť Lady Rowena (diskusia \| príspevky) 4 740 editací doplnenie+úprava Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť '''Karol Štúr''' (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko\|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]].▼ \|Meno = Karol Štúr \|Portrét = \|Popis = slovenský básnik, kňaz a učiteľ \|Dátum narodenia = [[25. marec]] [[1811]] \|Miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Slovensko]] \|Dátum úmrtia = [[13. január]] [[1851]] \|Miesto úmrtia = [[Modra]], [[Slovensko]] }} ▲'''Karol Štúr''' (pseudonymy '''Drahotín spod Rokoše''', '''Drahotín Štúr''') (* [[25. marec]] [[1811]], [[Trenčín]] – † [[13. január]] [[1851]], [[Modra]]) bol [[Slovensko\|slovenský]] [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]. == Životopis == Vyrastal v [[Uhrovec\|Uhrovci]] v rodine učiteľa, chodil do [[Gymnázium\|gymnázia]] v [[Ráb]]e, potom v [[Šopron]]i, potom na bratislavské evanjelické lýceum (do roku [[1833]]). Potom vyštudoval [[Teológia\|teológiu]] a pracoval ako vychovávateľ v Zárečí. V rokoch [[1835]]-[[1836]] študoval v [[Berlín]]e. Potom bol [[kaplán]]om vo [[Vrbové\|Vrbovom]]. Roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na ev. gymnáziu v [[Modra\|Modre]], od roku [[1846]] bol slovenským farárom v Modre. Mal manželku a sedem detí. Narodil sa ako najstarší syn učiteľa, pričom mal ešte troch mladších bratov a sestru. Vyrastal v [[Uhrovec\|Uhrovci]], vzdelanie získaval na [[gymnázium\|gymnáziu]] v [[Ráb]]e, v [[Šopron]]i a na [[Bratislava\|bratislavskom]] evanjelickom lýceu, ktoré ukončil v roku [[1833]]. Tu aj v roku [[1829]] založil [[Spoločnosť česko-slovanská\|Spoločnosť česko-slovanskú]] (spolu so [[Samo Chalupka\|Samom Chalupkom]], [[Daniel Lichard\|Danielom Lichardom]] a ďalšími) a v školskom roku [[1832]] – [[1833]] bol jej podpredsedom a knihovníkom. Vo vzdelávaní pokračoval štúdiom [[teológia\|teológie]] a pracoval ako vychovávateľ v [[Zárečie\|Zárečí]]. V rokoch [[1835]] - [[1836]] študoval v [[Berlín]]e, potom bol istý čas u rodičov v [[Uhrovec\|Uhrovci]] a od roku [[1838]] pôsobil ako [[kaplán]] vo [[Vrbové\|Vrbovom]]. V roku [[1839]] sa stal [[profesor]]om a rektorom na evanjelickom gymnáziu v [[Modra\|Modre]], kde v roku [[1843]] prijal aj niekoľko študentov, ktorý odišli z bratislavského lýcea na protest proti zbaveniu jeho brata [[Ľudovít Štúr\|Ľudovíta]] profesúry. Od roku [[1846]] bol [[Slovensko\|slovenským]] farárom v [[Modra\|Modre]] a svoje profesorské miesto zveril [[Ján Kalinčiak\|Jánovi Kalinčiakovi]]. Priamo sa nezúčastnil na revolučnom hnutí v rokoch [[1848]] – [[1849]], no často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít Štúr\|Ľudovíta]]. Spolu boli proti [[Maďarizácia\|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. Zomrel ako 40-ročný, pričom po ňom ostala vdova a sedem detí, o ktoré sa staral ďalej jeho brat [[Ľudovít Štúr]]. Roku [[1829]] založil Spoločnosť česko-slovanskú. Často bol perzekvovaný, a to aj pre činnosť brata [[Ľudovít]]a. Spolu boli proti [[Maďarizácia\|maďarizácii]] podporovanej [[gróf]]om Zayom. == ~~Dielo~~Tvorba ==▼ ~~Básne písal po česky.~~ Básne začal skladať ako [[študent]], pričom vychádzal zo svojej záľuby v antických vzoroch. Svoje básne písal po česky. Medzi jeho diela patrí i časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|Karla Hynka Máchu]], ale taktiež viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním. Svoje diela publikoval v almanachu [[Plody]] a vo viacerých časopisoch. Svetobôľne nálady prekonával vo svojich dielach povzbudzovaním k činorodej práci, ale tiež čoraz jasnejšími [[Slovania\|slovanskými]] perspektívami. Okrem vlastnej tvorby sa tiež venoval prekladom z [[gréčtina\|gréčtiny]], kde prekladal najmä [[Platón]]a a [[Aristofanes\|Aristofana]]. ▲== Dielo == ~~Básne začal skladať ako [[študent]]. Vychádzali z antických vzorov. Prekladal [[Platón]]a a [[Aristofanes\|Aristofana]].~~ * Časomerný žalospev na [[smrť]] profesora S. Zsigmondyho * Žalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|K. H. Máchu]]▼ * zbierka ''Ozvěna Tatry'' ([[1844]]) Prvá časť (lyrická): Narieka nad biedou Slovákov, zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. ▼ Časť druhá (epická): Vychádza z povestí o slovenských hradoch. ▼ * viacero prozaických útvarov s ľudovýchovným zameraním == Rodina == * [[otec]] [[Samuel]] Štúr * [[~~matka~~otec]]: [[~~Anna~~Samuel Štúr]]~~, rodená Michalcová~~ * [[matka]]: [[Anna]], rodená Michalcová bratia: [[Ľudovít Štúr\|Ľudovít]], [[Samuel]], [[Ján]] sestra: [[Karolína]] * manželka: Rosina Emreszová deti (7): * [[Viliam]] * [[Oľga]] * [[Július]] == Dielo == [[1836]] - ''Starobylí Řekové'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) ~~{{biografický výhonok}}~~ [[1836]] - ''Rozchod Hektora s Andromache'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1836]] - ''Mé rozkoše'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1836]] - ''Na odcházejícího Sokrata'' (vyšlo v almanachu [[Plody]]) [[1844]] - ''Ozvěna Tatry'', dvojdielna báseň ▲* ~~Prvá~~1. časť - Zpěvy (lyrická): ~~Narieka~~narieka nad biedou [[Slovensko\|Slovákov]], zaostalosťou ducha, národnou neuvedomelosťou a maďarizačným útlakom. ▲** ~~Časť~~2. časť - ~~druhá~~Pověsti (epická): ~~Vychádza~~vychádza z povestí o [[Slovensko\|slovenských]] ~~hradoch.~~ [[hrad]]och ''Nad hrobem Homerovým'' ''Slavěny nářek'' ▲''Pouť ~~Žalospev~~mladého pěvce'', zalospev na pamiatku smrti [[Karel Hynek Mácha\|K.Karla H.Hynka Máchu]] ''Slzba'' *''Dlhá chvíle'' [[Kategória:Narodenia v 1811\|~~Stur~~Štúr, Karol]] [[Kategória:Úmrtia v 1851\|~~Stur~~Štúr, Karol]] [[Kategória:Slovenskí ~~básnici~~spisovatelia\|~~Stur~~Štúr, Karol]] [[Kategória:Slovenskí básnici\|Štúr, Karol]] [[Kategória:Slovenskí prozaici\|Štúr, Karol]] [[Kategória:Články bez interwiki\|Štúr, Karol]]

Karol Štúr: Rozdiel medzi revíziami