Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 14 258 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
Verzia používateľa 87.197.82.190 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano
(YOlo)
d (Verzia používateľa 87.197.82.190 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano)
}}
 
'''Francúzsko''' ([[Francúzština|po francúzsky]] ''La France'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [fʀɑ̃s]), dlhý tvar '''Francúzska republika''' (po francúzsky ''République française'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je demokratický [[štát]], ktorého [[Metropolitné Francúzsko|metropolitná časť]] sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské [[departement]]y a zámorské územia v [[Karibské more|Karibiku]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] a [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone ([[šesťuholník]]), pre jeho geografický tvar.
Frasfjirghfbiuagdh ýfghaztuabhrinfguhsíržthjni
 
[[Francúzština|úzsky]] ''La France'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [fʀɑ̃s]), dlhý tvar '''LESZA''' (po francúzsky ''République française'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je demokratický [[štát]], ktorého [[Metropolitné Francúzsko|metropolitná časť]] sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské [[departement]]y a zámorské územia v [[Karibské more|Karibiku]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] a [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone ([[šesťuholník]]), pre jeho geografický tvar.
 
Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie ([[NATO]]) a je jedným zo zakladajúcich členov [[Európska únia|Európskej únie]]. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. Je jedným z piatich stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.
[[Súbor:France cities.png|thumb|left|thumb|Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000]]
[[Súbor:Satellite image of France in August 2002.jpg|thumb|right|Francúzsko zo satelitu]]
Najväčšia časť územia Francúzska ([[metropolitné Francúzsko]]) sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]], kde hraničí na severovýchode s [[Belgicko]]m (dĺžka hraníc {{km|620|m}}) a [[Luxembursko]]m ({{km|73|m}}), na východe s [[Nemecko]]m ({{km|450|m}}) a [[Švajčiarsko]]m ({{km|572|m}}), na juhovýchode s [[Taliansko]]m ({{km|515|m}}) a na juhu so [[Španielsko]]m ({{km|650|m}}), [[Andorra|Andorrou]] ({{km|57|m}}) a [[Monako]]m ({{km|4.5|m}}). Francúzska republika sa skladá tiež z území v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] (kde má [[Francúzska Guyana]] {{km|580|m}} dlhú hranicu s [[Brazília|Brazíliou]] a {{km|520|m}} so [[Surinam]]om), v [[Indický oceán|Indickom]], a [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], [[Karibské more|Karibiku]] (ostrov [[Saint-Martin (ostrov)|Saint-Martin]] je rozdelený na francúzsku a [[Holandsko|holandskú]] časť hranicou o dĺžke {{km|10.2|m}}) a v [[Antarktída|Antarktíde]]. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde nebola uznaná väčšinou iných krajín – pozri [[Antarktický zmluvný systém]]).
 
Pevninová časť Francúzska zaberá plochu {{km2|543965|m}}. Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych [[Alpy|Alpách]] sa nachádza najvyšší bod [[Západná Európa|západnej Európy]] [[Mont Blanc]] ({{m|4810|m}}). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú [[Pyreneje]], [[Francúzske stredohorie]] (Massif Central), [[Švajčiarska Jura]], [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Armorický masív]] a [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]]. Najväčšími francúzskymi riekami sú [[Loira (rieka)|Loira]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] (prameniaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]), [[Garonne]] (v [[Španielsko|Španielsku]]), [[Seina]] a časť toku [[Rýn]]a. Tieto sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.
 
Okrem hlavného mesta [[Paríž]]a (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami [[Lyon]], [[Marseille]], [[Lille]], [[Toulouse]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Nice]], [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]], [[Strasbourg]] a [[Rennes]].
 
== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Francúzska}}
Francúzsko je rozdelené na 27 [[región (Francúzsko)|regiónov]]. Regióny sa delia na [[departement (Francúzsko)|departementy]].
{|
|-
| width="40%"|
'''[[Metropolitné Francúzsko]]'''
# [[Alsasko]]
# [[Akvitánsko]]
# [[Auvergne (región)|Auvergne]]
# [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]
# [[Bretónsko (región)|Bretónsko]]
# [[Centre-Val de Loire]]
# [[Champagne-Ardenne]]
# [[Dolná Normandia]]
# [[Franche-Comté]]
# [[Horná Normandia]]
# [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]
# [[Korzika]]
# [[Languedoc-Roussillon]]
# [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]]
# [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]
# [[Midi-Pyrénées]]
# [[Nord-Pas-de-Calais]]
# [[Pays-de-la-Loire]]
# [[Pikardia]]
# [[Poitou-Charentes]]
# [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]]
# [[Rhône-Alpes]]
'''[[Zámorský región|Zámorské regióny]]'''
# [[Guadeloupe]]
# [[Martinik]]
# [[Francúzska Guyana]]
# [[Réunion]]
# [[Mayotte]]
| width="60%"|
{{Administratívne členenie Francúzska (mapa)}}
|}
 
== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Francúzska}}
Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej [[Galia|Galie]] obývanej [[Kelti|Keltmi]] známymi ako Galovia. [[Galia]] bola podrobená [[Staroveký Rím|Rimanmi]] v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História [[kresťanstvo|kresťanstva]] na tomto území má korene v [[2. storočie|2]]. a [[3. storočie|3. storočí]]. Galské západné hranice boli v [[4. storočie|4. storočí]] obsadené [[Germáni|germánskymi kmeňmi]], prevažne [[Frankovia|Frankmi]], ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z lénneho panstva okolo [[Paríž]]a, ktoré bolo pod správou [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia [[Franská ríša|Franskej ríše]] roku [[843]] na Východofranskú ríšu (''Francia orientalis'') na východe, Západofranskú ríšu (''Francia occidentalis'') na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala ''Svätá ríša rímska'' (dnešné [[Nemecko]]). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.
 
Potomkovia [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] vládli Francúzsku až do roku [[987]], kedy bol [[Hugo Kapet]] korunovaný za [[panovník|kráľa]]. Jeho nasledovníci, [[Kapetovci]], dynastia z [[Valoisovci|Valois]] a [[Bourbonovci]] postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. [[Monarchia]] dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v [[Európa|Európe]] a tretím na svete po [[Čína|Číne]] a [[India|Indii]]. Zároveň však postupne upadalo do rekordnej zadĺženosti, ktorej hlavnými príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä [[vojna o španielske dedičstvo]]) a príliš drahých projektov kráľovskej rodiny ([[Versailles]]).
 
Zadlženosť bola jednou z príčin [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá vypukla v roku [[1789]] a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou [[3. september|3.]] a [[14. september]] [[1791]], [[10. august]]a [[1792]] bola následne nastolená [[Prvá francúzska republika]], potvrdená [[Ústava|ústavou]] z roku I, [[24. jún]]a [[1793]]. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. [[22. august]]a [[1795]] bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil [[Direktoriát]] (Directoire). Následne v roku [[1799]] ovládol republiku [[Napoleon Bonaparte]], vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho [[konzulát]] a neskôr, [[18. máj]]a [[1804]], štátnym prevratom založil [[Prvé francúzske cisárstvo|prvé cisárstvo]] (''Premier Empire''), v ktorom bol korunovaný za [[cisár]]a. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], [[Rakúsko]]m a [[Rusko]]m, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, [[5. apríl]]a [[1814]], Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil [[Ľudovít XVIII.]] Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove [[Elba]], opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] [[18. jún]]a [[1815]] a monarchia bola znovu nastolená.
 
V [[júl]]i [[1830]] vypukla [[Júlová revolúcia (1830)|Júlová revolúcia]], čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas [[27. júl|27.]] – [[29. júl]]a [[1830]] a 30. a 31. júla 1830, ktoré skoncovalo s vládou [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X]]. a otvorilo cestu [[Júlová monarchia|Júlovej monarchii]]. Stúpenci [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (La Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa Orleánskeho]] na trón.<ref>''Júlová revolúcia 1830'' [online] [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/ FILIT]. [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/julova_revolucia_1830.html Dostupné online.]</ref>
 
V roku [[1830]] dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr [[Druhá francúzska republika|druhej republike]] v roku [[1848]]. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením [[cisár]]ovho synovca [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]] za prezidenta a vyhlásením druhého francúzskeho cisárstva. Napoleon III. bol zosadený, načo nasledovala prusko-francúzska vojna v roku [[1870]]. Po týchto udalostiach vznikla [[tretia francúzska republika|tretia republika]].
 
Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z [[Prvá svetová vojna|prvej]] aj [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na [[Kolónia|kolóniách]], ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa. Po 2. svetovej vojne vznikla [[Štvrtá francúzska republika|štvrtá republika]]. V roku [[1958]] bola nastolená súčasná [[piata francúzska republika|piata republika]], na čele ktorej stál generál [[Charles de Gaulle]].
 
V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s [[Nemecko]]m a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú integráciu Európy vrátane zavedenia [[Euro|eura]] v januári [[1999]]. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie jednotnejšej a schopnejšej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí [[Európska ústava|Zmluvy o Európskej ústave]] však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti.
 
== Politický systém ==
[[Ústava]] francúzskej piatej republiky bola schválená [[28. september|28. septembra]] [[1958]]. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k [[parlament]]u.
 
Podľa ústavy je francúzsky [[prezident]] volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu [[štát]]u. Prezident vymenúva [[Predseda vlády|predsedu vlády]], predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára [[Medzinárodná zmluva|pakty]].
 
[[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)|Národné zhromaždenie]] (''Assemblée Nationale'') je hlavná časť [[zákonodarná moc|legislatívy]]. Jej členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných [[voľby|voľbách]]. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie [[vláda|vlády]]. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina [[Senát (komora parlamentu)|Senátu]] sa mení každé tri roky (od roku [[2007]]). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu [[Parlament]]u.
 
Francúzsko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]] a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.
 
Francúzsko je ďalej členom SPC (''Sekretariát pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community'') a COI (''Komisia Indického oceána, Indian Ocean Commission''). Francúzsko je takisto vedúcim členom Medzinárodnej organizácie Frankofónie (''La Francophonie, International Organisation of Francophonie''), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.
 
Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (''[[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]]'') a [[UNESCO]]. Ďalej tu sídli [[Medzinárodný úrad pre miery a váhy]] (sústava jednotiek [[SI]]) a [[Interpol]].
 
== Doprava ==
[[Súbor:Tgv2.jpg|thumb|[[TGV#Typy vlakov|TGV PSE]] v [[Lausanne]] ]]
=== Železničná doprava ===
[[železnice|Železničná]] sieť Francúzska, ktorá spája {{km|31840|m}} je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť [[RFF]]. [[Vlak]]y osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť [[Société Nationale des Chemins de fer Français|SNCF]]. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria [[TGV#Typy vlakov|Thalys]], [[Eurostar]] a [[TGV]], ktoré pri komerčnom používaní na vysokorýchlostných tratiach dosahuje rýchlosť 270 – {{km|320|m}}/h. [[Eurostar]], spoločne s [[Eurotunnel Shuttle]] spája Francúzsko so Spojeným kráľovstvom cez [[Eurotunel]]. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem [[Andorra|Andorry]]. Vnútroštátne spojenie je tiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu tiež viacero [[metro (podzemná železnica)|podzemných železníc]] a [[električka|električiek]], ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.
 
=== Cestná doprava ===
Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. [[Diaľnica|Diaľničná sieť]] meria približne 12 000 kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či [[daň|dane]], ale za používanie [[diaľnica|diaľnic]] sa vyberá [[mýto|mýtne]], okrem blízkosti veľkých [[obec (Francúzsko)|obcí]]. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú [[Renault]] (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), [[Peugeot]] (20,1 %) a [[Citroën]] (13,5 %).<ref>''L'automobile magazine, hors-série 2003/2004''; strana 294</ref> Vyše 70 % nových predaných áut v roku 2004 bolo na [[motorová nafta|naftový pohon]], čo je oveľa viac než tých na pohon [[benzín]]u a [[Skvapalnený ropný plyn|LPG]]. Vo Francúzsku sa tiež nachádza najvyšší most na svete [[Millauský viadukt]] a viacero dôležitých mostov, ako napríklad [[Pont de Normandie]].
 
=== Letecká doprava ===
Nachádza sa tu približne 478 [[letisko|letísk]] a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je [[letisko Charlesa de Gaulla]], ktoré sa nachádza blízko Paríža. Toto letisko je tiež centrom francúzskych národných aeroliniek – [[Air France]].
 
=== Vodná doprava ===
Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších [[prístav]]ov, najväčší sa nachádza v [[Marseille]].
 
== Referencie ==
<references />
 
== Pozri aj ==
* [[Zoznam panovníkov Francúzska]]
* [[Zoznam prezidentov Francúzska]]
* [http://www.vifarom.de Virtuelle Fachbibliothek Romanischer Kulturkreis - Vifarom]
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Francúzsko|commonscat=France}}
 
== Externé odkazy ==
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
* [http://meteo.7.growiktionary.org/ Predpoveď počasia]
 
{{Administratívne členenie Francúzska}}
{{Krajiny G8}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
 
[[Kategória:Francúzsko| ]]