Dážďovka hnojná: Rozdiel medzi revíziami

'''Dážďovka hnojná (syn. zapáchavá)''' (''Eisenia fetida'') je [[obrúčkovce|obrúčkovec]] špecializujúci sa na [[dekompozícia|dekompozitujúci]] organický odpad. Darí sa jej v hnijúcej [[vegetácia|vegetácii]], [[kompost]]e alebo [[hnoj]]i. V pôde sa vyskytujú výnimočne, vyhľadávajú podmienky, v ktorých ostatné dážďovky nedokážu prežiť. Patria medzi kozmopolitné druhy - žijú na všetkých kontinentoch okrem [[Antarktída|Antarktidy]].{{Infobox živočíchy|▼

}}Na území [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] sa dážďovka vyskytuje od marca do októbra v teplejších oblastiach. Je typickým obyvateľom [[Kompost|kompostov]], parenísk a hnoja. Zriedkavejšie ho možno nájsť aj na poliach, lúkach či v lesoch. Táto [[dážďovka]] nepríjemne zapácha – odtiaľ pochádza aj jej druhové pomenovanie. V priebehu dňa zožerie asi polovicu z hmotnosti svojho tela čerstvých kompostových odpadkov, čím sa veľmi intenzívne stará o tvorbu humusu. Preto ju ľudia aj zámerne pridávajú do kompostov (tzv. dážďovkový kompost). Pohlavne dospelé dážďovky majú v prednej tretine tela opasok (''clitellum''), v ktorom sú hlienové žľazy. Dážďovky sú obojpohlavné živočíchy tzv. [[Hermafrodit|hermafrodity]]. Pri párení nastáva vzájomná výmena samčích pohlavných buniek. Pária sa asi raz za [[10]] dní. Obidve dážďovky si odložia získané pohlavné [[Bunka|bunky]] do zásobných vačkov, kým im nedozrejú vlastné vajíčka. Keď sa tak stane, oplodnia ich získanými samčími bunkami a umiestnia do ochranného obalu (''[[Kokón|kokónu]]'') – produktu hlienových žliaz, ktorý má tvar [[Citrón|citróna]]. Priamo z vajíčok sa vyvinú malé dážďovky (2 – 20 jedincov), ktoré vyliezajú von z kokónu. Pohlavne dospievajú asi po 15 mesiacoch. Dážďovka hnojná sa v priemere dožíva 2 roky. Počas života dorastajú do dĺžky 4–13 centimetrov. Ich poškodené alebo pretrhnuté [[telo]] má schopnosť znovu sa obnoviť ([[Regenerácia|regenerovať]]).▼