Verzia z 15:59, 16. jún 2016 upraviť DinoVictor (diskusia \| príspevky) 2 456 editací →‎Sfarbenie dinosaurov: Formulácia Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:19, 16. jún 2016 upraviť vrátiť DinoVictor (diskusia \| príspevky) 2 456 editací →‎Fyziológia: Preklad z českej wiki Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu Ďalšia úprava →
Riadok 74: === Fyziológia === [[Súbor:Palais de la Decouverte Tyrannosaurus rex p1050042.jpg\|thumb\|Lebka a časť kostry druhu ''Tyrannosaurus rex'' v Palais de la Découverte, [[Paríž]]]] Už od 60. rokov 20. storočia je známe, že dinosaury mali rýchly metabolizmus, podobný metabolizmu dnešných vtákov, nie súčasných plazov. Je tiež vysoko pravdepodobné, že minimálne niektoré (pravdepodobne všetky [[teropódy]]) dinosaury boli teplokrvné a ich telesná teplota tak nebola závislá na teplote okolitého prostredia (podobne ako u dnešných vtákov a cicavcov). To zodpovedá novšiemu poňatiu dinosaurov čoby rýchlych a aktívnych tvorov, žijúcich napríklad aj v polárnych oblastiach a migrujúcich na veľké vzdialenosti. V roku 2014 sa však objavila štúdia, že ktorá v dinosauroch vidí skôr tzv. mezotermy. O tom, či boli dinosaury teplokrvné alebo chladnokrvné viedlo vedcov k mnohým debatám. Spočiatku boli predstavované ako chladnokrvné. V roku [[1841]] však Richard Owen predpokladal, že boli teplokrvné, podobne ako súčasné cicavce a vtáky a tento názor neskôr podporili mnohí paleontológovia, vrátane John H. Ostroma a Roberta T. Bakkera. Vieme tiež, že nelietavé dinosaury rástli relatívne rýchlo (dospievali obyčajne okolo 10. roku života) a nedožívali sa príliš vysokého veku. Podporujúc teóriu o teplokrvnosti dinosaurov, nám môže poslúžiť príklad prvého objaveného dinosaura rodu [[Sinosauropteryx]] z Číny. V okolí jeho kostrových pozostakov sa našli akési vlákna peria, je teda isté, že tomuto dinosaurovi perie neslúžilo na let a preto nám dáva zmysel, že išlo o akúsi tepelnú izoláciu. Ak bol tento malý, dvojnohý predátor skutočne operený, je isté, že perie pokrývalo aj iné teropódy. Okrem toho, podľa jeho kostry vieme, že bol rýchly a obratný lovec a práve takýto spôsob života je typický pre teplokrvné živočíchy. Niekoľko odborníkov sa domnieva, že teplokrvnosť sa prejavuje aj na kostiach dinosaurov. Jedným z vedcov podporujúcich túto teóriu je paleontológ Robert Baker, ktorý poukázal, že na kostiach je pod [[mikroskop]]om možné vidieť známky rýchleho rastu. Takýto rýchly rast je typický práve pre teplokrvné živočíchy a oveľa zriedkavejší pre studenokrvné. Keby boli dinosaury skutočne teplokrvné, potrebovali tiež veľké srdcia. Bohužiaľ, málokedy sa nám podarí objaviť zachované skamenelé mäkké časti tela a teda aj srdce, hoci v roku [[2000]] sa talianskym vedcom podarilo objaviť čosi, čo by ako srdce mohlo vyzerať. Tento pozostatok bol nájdený pri kostrových pozostatkoch Thescelosaura a pomocou röntgenovych lúčov vedci zistili, že mal dvojitý krvný obeh, čo značí, že bol teplokrvný. Početné známky zranení a chorôb na kostiach niektorých dinosaurov svedčia aj o tom, že tieto praveké tvory trpeli početnými chorobami vrátane nádorových ochorení. Boli objavené fosílne odtlačky tel parazitov, medzi ktorých hostiteľov najskôr patrili pterosaury a operené dinosaury (napr. veľké blchy, vši a kliešte). Veľkými parazitmi dinosaurov boli napríklad jurské a kriedové blchy rodu [[Pseudopulex]], dosahujúce dĺžku aj cez 2 cm (zhruba desaťnásobok veľkosti dnešných bĺch). Čo sa týka rýchlosti pohybu, väčšina veľkých štvornohých dinosaurov zrejme vysokých rýchlostí v behu nedosahovala. Niektoré menšie a stredne veľké dinosaury však boli schopné dosiahnuť pozoruhodnú rýchlosť okolo 40 km/h, ako ukázali odtlačky sérii ich stôp. Vôbec najrýchlejšie boli zrejme tzv. pštrosie dinosaury ([[Ornithomimosauria]]), schopné v behu presiahnuť rýchlosť 60 km/h. == Dinosaury a vtáky ==

Dinosaury: Rozdiel medzi revíziami