Kária: Rozdiel medzi revíziami

'''Kária''' (gr. ''Καρία'') je historická krajina v juhozápadnej [[Malá Ázia|Malej Ázii]]. Zaujímala približne rozlohu dnešných [[turecko|tureckých]] provincií [[Muğla (provincieprovincia)|Muğla]], [[Aydın (provincieprovincia)|Aydın]] a [[Denizli (provincie)|Denizli]], hraničila na severe s [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdiou]], na východe s [[FrýgieFrýgia|Frýgiou]] a [[Pisídia|Pisidiou]] a na juhovýchode s [[Lýkia|Lykiou]]. Jej územie je hornaté, s členitým pobrežím, preteká ním rieka ''Büyük Menderes Nehri''.

Názov je odvodzovaný z [[Chetiti|chetitského]] ''Karkisa'' - krajina zrázov. Podľa chetitských nápisov bola krajina súčasťou spolku [[Assuwa]] s ktorým Chetitská ríšeríša bojovala na svojej západnej hranici. Obyvateľmi krajiny boli Károvia, ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického hrdinu Kára, syna kráľa [[Atys]]a: jeho bratia Lýdus a Mýsus boli zakladateľmi národov [[Lýdia (Malá Ázia)|Lýdov]] a [[Mýsovia|Mýsov]]. Anglický historik John D. Ray rozborom zachovaných kárskýchkárskych textov dokázal, že [[kárčina]] patrila medzi [[anatólske jazyky]], obyvatelia teda boli [[Indoeurópania]]. Ako obyvatelia Kárie boli tiež uvádzaní [[Lelegovia]]; nie je isté, či išlo o iný názov Károv, alebo o úplne iné etnikum. [[Hérodotos]] súdi, že Lelegovia boli pôvodní obyvatelia oblasti, ktorých podrobili Károvia po príchode z [[Egejské ostrovy|Egejských ostrovov]] a časom s nimi splynuli.

[[Homér]] zmieňuje v ''[[Iliada|Iliade]]'' Káriu ako spojenca [[Trója|Trójanov]]. Zhruba od [[11. storočie pred Kr.|11. storočia pred Kr.]] začali na pobreží [[Gréci]] zakladať mesta ako [[Milét]], [[Priéné]], alebo Halikarnassos (dnešný [[Bodrum]]). Vnútrozemie obývali naďalej Károvia, ich významnými sídlami boli [[Mylasa]], [[Labranda|Labrande]] a [[Harpasa]]. Károvia nikdy nevytvorili jednotný štátny útvar. Gréci ich pokladali za zaostalých barbarov (udržali sa tu dlho archaické zvyky ako [[matriarchát]], preto niektorí autori kládli do Kárie vlasť [[Amazonky (mytológia)|Amazoniek]]),<ref>http://www.sacred-texts.com/wmn/rca/rca07.htm</ref> oblasť bola zdrojom lacných otrokov. Ekonomika bola založená na pastierstve oviec a kôz, pestovala sa [[vínna réva]] a [[Figa (ovocie)|figy]]. Existujú záznamy, že egyptskí [[faraón]]i využívali námezdnych vojakov z Kárie.<ref>http://www.ancientscripts.com/carian.html</ref>

V polovici [[6. storočie pred Kr.|6. storočí pred Kr.]] pripojil lýdský kráľ [[Kroisos]] Káriu k svojim dŕžavám. Neskôr ju ovládla [[Achajmenovci|Achajmenovská ríšeríša]], ale miestnemiestni [[Satrapia|satrapovia]] si udržali značnú mieru nezávislosti. Najznámejší je [[Mausólos]], o ktorého moci a bohatstva svedčí [[mauzóleum v Halikarnasse]], radené medzi [[Sedem divov starovekého sveta|sedem divov sveta]].<br/>

Neskôr Káriu dobyl [[Alexander Veľký]],<ref>[http://www.starovekyegypt.net/ptolemaiovci/alexandr-veliky-makedonsky-v-karii-a-halikarnassu.php http://www.starovekyegypt.net /ptolemaiovci/alexandr-veliky-makedonsky-v-karii-a-halikarnassu.php]</ref> Károvia postupne prijali jazyk a kultúru okupantov a zmizli z dejín ako samostatný národ ešte pred začiatkom nášho letopočtu. Kária potom bola súčasťou [[Staroveký Rím|rímskej]] ÁziaÁzie, [[Byzantská ríša|byzantskej]] a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pripadla Turecku, čo viedlo k odchodu zostávajúcich po grécky hovoriacich obyvateľov.