Nördliche Kalkalpen sú tvorené rozsiahlymi prevažne [[vápenec|vápencovými]] a [[dolomit (hornina)|dolomitovými]] [[Príkrov (geológia)|príkrovmi]] [[austroalpinikum|austroalpinika]], ktoré boli tlakom spôsobeným tlakom [[adriatická platňa|adriatickej platne]] tlačené 100 až 120 km smerom na sever. Horniny budujúce Severné Vápancové Alpy tvorili v minulosti šelf a severný okraj Európskejadriatickej platne. Zvyšky zarovnaného povrchu vyskytujúce sa tu v rôznych nadmorských výškach svedčia o tom, že pozdĺžne údolia charakteristické pre dnešnú riečnu sieť vznikli až po miocéne. Od konca [[pliocén]]u došlo k výzdvihu o najmenej 1 000 m a k vytvoreniu pozdĺžnych údolí (napr. [[Inn]], [[Salzach]], [[Enža|Enns]]). Charakteristický je tu značný rozvoj krasových tvarov. Rozsiahle krasové náhorné plošiny pôsobia dojmom kamenistých púští - napr. [[Totes Gebirge]], [[Hochkönig]], [[Steinernes Meer]]. Početné sú tu ponorné toky a krasové pramene - napr. z krasových [[vyvieračka|vyvieračiek]] v pohoriach [[Schneeberg]], [[Raxalpe]] a [[Hochschwab]] získava pitnú vodu mesto [[Viedeň]]. V pohorí [[Tennengebirge]] sú najväčšie ľadové jaskyne na svete - [[Eisriesenwelt]] (42 km chodieb).<ref>{{citácia knihy | meno = Václav | priezvisko = Král | titul = Fyzická geografie Evropy| vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1999 | počet strán = 349 | kapitola = Alpsko-karpatská oblast | strany = 134, 140 − 142 | isbn = 80-200-0684-2 }}</ref>
