Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, v rokoch [[1708]] {{--}} [[1713]] absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[GdanskDánsk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a v rokoch [[1722]]{{--}}[[1728]] bol rektorom ev.a v. školy v Kežmarku. Pobyt v Kežmarku využil nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. Bádal spolu so študentmi po tajomstvách [[Zelené pleso|Zeleného plesa]].