Rovas: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Svargen (diskusia | príspevky)
Vytvorená stránka „== Rovas == Rovas (podľa normy ISO 15924 oficiálne „staromaďarské písmo alebo maďarské runy” ) je písmo, používané Maďarmi v rannom stredove...“
Značky: bez zdroja nový článok bez náležitostí
 
preklepy, typografia
Riadok 1:
'''Rovas''' (podľa normy ISO 15924 oficiálne „staromaďarské písmo alebo maďarské runy” ) je písmo, používané [[Maďari|Maďarmi]] v rannom stredoveku, v [[Transylvánia|Transylvánii]] (medzi [[Sikulovia|Sikulmi]]) až do 17. storočia.
== Rovas ==
 
Rovás ( čítať ako ''Rováš '') znamená v maďarčine “rez”, “zárez”, “písmo”. Treba však povedať, že Rovas je písmo húnske, neskôr prebraté maďarmi.
Rovas (podľa normy ISO 15924 oficiálne „staromaďarské písmo alebo maďarské runy” ) je písmo, používané [[Maďari|Maďarmi]] v rannom stredoveku, v [[Transylvánia|Transylvánii]] (medzi [[Sikulovia|Sikulmi]]) až do 17. storočia.
Rovás ( čítať ako Rováš ) znamená v maďarčine “rez”, “zárez”, “písmo”. Treba však povedať, že Rovas je písmo húnske, neskôr prebraté maďarmi.
 
O pôvode runového písma RovásRovas sa vo vedeckých kruhoch vytvorili tri hlavné teórie. Niektorí vedci tvrdia, že runové písmo pochádza od [[TurkoviaTurci|Turkov]], ďalší, že zo starého [[Minojská kultúra|minojského]] písma, a poslednou teóriou je, že runy dokonca pochádzajú až z doby [[Sumeri|Sumerov]] a [[Sumerské písmo|sumerského písma]], alebo starovekého [[Egypt|Egypta]]a. Nech je ktorákoľvek z týchto teórií pravdivá, tak jedno je isté, že ho používali a prispôsobili si ho [[Húni]], cez ktorých sa toto písmo dostalo k Maďarom. Môžeme tu hovoriť o altajskej kontinuite (majú skýtsko-turecko-hunsko-avarsko-maďarský pôvod). S [[Runové písmo|nordickými runami]], na ktoré sa na prvý pohľad môže podobať v skutočnosti nemá nič spoločné. Po korunovácii [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] králomkráľom, štát oficiálne od Rovasu upustil, aj keď miestami sa používal ďalej. V roku 1598 písmo zaznamenal učenec János Telegdi. O Rovas alebo "starú maďarčinu" bol veľký záujem v nacionalistickom 19. storočí.
 
Existenciu húnskeho písma dokazujú rôzne húnske nápisy, ktoré boli objavené v oblasti jazera [[Bajkalské jazero|Bajkal]] a rieky [[Lena (rieka)|Lena]], v oblasti Janis a na území [[Mongolsko|Mongolska]] ako aj v pohorí [[Altaj]], v [[Kazachstan|Kazachstane]]e, [[Kirgizstan|Kirgizstane]]e, [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]].
Rétor Priskos píše o [[Attila (vodca)|Attilových listoch]], Ménander v 6. storočí sa zmieňuje o tom, že byzantský cisár dostal list písaný skýtským písmom od tureckých vyslancov. Je to dôkaz, že runové písmo používali Húni aj iné národy. Najstaršou húnskou runovou pamiatkou je nápis na drevených tabuliach, ktoré sa našli v dvoch hrobkách na okraji púšte [[Gobi]]. Datujú sa do obdobia roku 2000 pr. n. l. V hroboch boli pozostatky [[Europoidná rasa|europoidných ľudí]] s blond vlasmi.
 
Rétor Priskos píše o [[Attila (vodca)|Attilových listoch]], Ménander v 6. storočí sa zmieňuje o tom, že byzantský cisár dostal list písaný skýtskýmskýtskym písmom od tureckých vyslancov. Je to dôkaz, že runové písmo používali Húni aj iné národy. Najstaršou húnskou runovou pamiatkou je nápis na drevených tabuliach, ktoré sa našli v dvoch hrobkách na okraji púšte [[Gobi]]. Datujú sa do obdobia roku 2000 pr. n.pred lKr. V hroboch boli pozostatky [[Europoidná rasa|europoidných ľudí]] s blond vlasmi.
 
Ide o starú runovú formu [[Písmo|písma]], v ktorom každá jedna runa vyjadruje jedno písmeno (hlásku). Navyše obsahuje [[Ligatúra (písmo)|ligaturyligatúry]], ktoré vyjadrujú skupinu písmen alebo hlásiekhlások. Skript mal 42 písmen a ešte niektoré znaky, ktoré mali vlastný význam. Tie sa volali ''capita dictionum''. Tieto však doteraz neboli všetky rozlúštené. Píše sa sprava do ľavadoľava. Jednotlivé slová sa oddelujúoddeľujú medzerou alebo aj bodkou. Krátke samohlásky sa v minulosti nepísali. Výnimkou boli krátke samohlásky na konci slova. Dlhé samohlásky sa zaznačovali.
 
Ide o starú runovú formu [[Písmo|písma]], v ktorom každá jedna runa vyjadruje jedno písmeno (hlásku). Navyše obsahuje [[Ligatúra (písmo)|ligatury]], ktoré vyjadrujú skupinu písmen alebo hlásiek. Skript mal 42 písmen a ešte niektoré znaky, ktoré mali vlastný význam. Tie sa volali capita dictionum. Tieto však doteraz neboli všetky rozlúštené. Píše sa sprava do ľava. Jednotlivé slová sa oddelujú medzerou alebo aj bodkou. Krátke samohlásky sa v minulosti nepísali. Výnimkou boli krátke samohlásky na konci slova. Dlhé samohlásky sa zaznačovali.
Ľudia, ktorí v súčasnosti používajú Rovas, postupujú podľa pravidiel maďarského pravopisu a gramatiky a píšu všetky hlásky slov. Súčasná runová abeceda bola prispôsobená a pozmenená k modernej [[Maďarčina|maďarčine]].
 
[[Súbor:Rovas 4.jpg|rám|vľavo]]
 
 
[[Súbor:Rovas 2.jpg|rám|vľavo]]
{{DEFAULTSORT:Rovas}}