Verzia z 19:05, 23. január 2016 upraviť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 270 editací d Verzia používateľa Pavel Hubert (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:12, 22. jún 2016 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d pravopis Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 148: V Moskve najprv prepukla panika. Ľudia sa obávali, že mesto bude obkľúčené. Čiastočne tomu dopomohla evakuácia sovietskej vlády do [[Kujbyšev]]a. Na druhej strane samotný [[Josif Vissarionovič Stalin]] zostal v meste aby sa podieľal na riadení vojenských operácií. [[19. október\|19. októbra]] vyhlásili Moskvu za obliehané mesto, okolo mesta sa urýchlene budovali obranné línie, protitankové zátarasy a priekopy. Narýchlo sformované prápory [[Domobrana\|domobrany]] z robotníkov a obyvateľov mesta boli pripravené zasiahnuť v nevyhnutnom prípade do bojov. Za tri dni sformovali 12 000 dobrovoľníkov, väčšina z nich nemala žiadne bojové skúsenosti a iba slabý výcvik. V nasledujúcich bojoch tvorili „záplaty“ na Nemcami vytvorené medzery v sovietskych líniách. Ani nemecké nebezpečenstvo nezabránilo hrdému [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalinovi]] v organizovaní slávnostnej prehliadky na [[Červené námestie\|Červenom námestí]] v deň výročia [[VOSR\|Veľkej októbrovej revolúcie]] [[7. november\|7. novembra]]. Nacistické vojská čakali na útok západne od mesta, už ani nie {{km\|100\|m}} ďaleko. Približovali so od [[Tver\|Kalininu]], [[Klin (mesto v Rusku)\|Klinu]], [[Volokolamsk]]a, [[Možajsk]]a, [[Kaluga\|Kalugy]] a dostali sa až za [[Tula (Rusko)\|Tulu]], ktorú však nedobyli. Proti nim stáli ústupmi značne otrasené sovietske ~~jendotky~~jednotky. Až v tomto najkritickejšom období bol [[Josif Vissarionovič Stalin\|Stalin]] ochotný, po ubezpečeniach svojich agentov v Japonsku, stiahnuť časť čerstvých vojsk z [[Ďaleký východ\|Ďalekého východu]], [[Stredná Ázia\|Strednej Ázie]] a [[Sibír]]i. To bolo nasadené doslova priamo z vlakov. Sovietske jednotky bojovali s veľkým zápalom a odhodlaním, prinajmenšom rovnako usilovne pre nich v zázemí moskovskí robotníci bez oddychu vyrábali množstvo munície, granátov a zbraní. Nemecký postup sa v dôsledku tvrdého odporu spomaľoval. Pomohlo tomu aj zhoršujúce sa počasie ako aj povestná ruská zima. [[22. november\|22. novembra]] Nemci dosiahli severne od [[Klin (mesto v Rusku)\|Klinu]] a západne od [[Istra\|Istry]] najbližší bod od Moskvy, aký kedy v pozemnom boji dosiahli. Toto miesto bolo necelých {{km\|35\|m}} od Moskvy. Začiatkom decembra už Nemci západne od Moskvy neboli schopní postupovať, bojovalo sa iba pri Tule, ktorá sa nakrátko ocitla v obkľúčení, sovietske vojská sa však boli schopné prebiť zablokovanou cestou na Moskvu a znovu sa spojiť s mestom. == Krach bleskovej vojny ==

Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami