Gisi Fleischmannová: Rozdiel medzi revíziami

'''Gizela Fleischmannová''' ''rodená Fischerová'', tiež ''Gisela'', skrátene ''Gisi'' (* [[21. január]] [[1892]], [[Prešporok]], [[Rakúsko-Uhorsko]]) {{- -}}† pravdepodobne [[19. október]] [[1944]], [[Koncentračný tábor Auschwitz]], [[Generálny gouvernement]],) bola [[žid]]ovská aktivistka, funkcionárka viacerých slovenských židovských organizácií a členka ilegálnej [[Pracovná skupina|Pracovnej skupiny]], ktorá zachraňovala Židov pred [[Nacizmus|nacistickým]] ohrozením a smrťou v [[Koncentračný tábor|koncentračných táboroch]] počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]]. Bola jednou z mála žien z radov židovských bojovníkov proti nacizmu.

Gisi Fleischmannová sa narodila rodičom Juliusovi Fischerovi (1866–19361866{{--}}1936) a Jetty Fischerovej (za slobodna Elingerovej) (1871–19451871{{--}}1945), ktorí vlastnili hotel a kóšer reštauráciu "Krone" na Kapucínskej ulici v Bratislave. Pochádzala z troch súrodencov. Jej starší brat Gustáv (1886 {{- -}}1939), povolaním právnik, bol v roku 1939 priamo v centre Bratislavy napadnutý [[Antisemitizmus|antisemitskými]] chuligánmi, pričom na následky zranení zomrel. Mladší brat Dezider Dávid (1894 {{- -}}1977) vyštudoval [[Medicína|medicínu]] a pracoval ako [[Pediatria|pediater]].<br />

Vyrástla v ortodoxnej židovskej rodine, v prostredí, ktoré v tej dobe neponúkalo dievčatám dostatočný prístup k vzdelávaniu. Vyštudovala osemročnú meštianku na Edlovej ulici a ďalej sa vzdelávala sama.<br />

Ako 23 ročná sa vydala za obchodníka Jozefa Fleischmanna (1886–19421886{{--}}1942). V roku 1917 porodila dcéru Alicu (1917–19961917{{--}}1996) a o tri roky neskôr dcéru Judit (1920–19971920{{--}}1997). Svojim dcéram zabezpečila ešte pred vojnou vysťahovalecký certifikát do [[Britský mandát v Palestíne|Palestíny]], kam sa aj vycestovali a s mamou sa už nikdy nevideli.<br />

Gisi Fleischmannová bola silne ovplyvnená [[Sionizmus|sionistickým]] hnutím a usilovala sa o kariérny rast v slovenskej sionistickej organizácii. Fleischmannová stála v roku 1926 pri zrode slovenskej sekcie [[Women’s International Zionist Organization]], ktorú napokon v rokoch 1938{{--}}39 viedla.

Vrchol jej pracovného života a snaženia za ochranu a záchranu slovenských Židov je spätý s jej pôsobením v Ústredni židov, ktorá bola založená 26. septembra 1940. V rámci Ústredne Židov vznikla ilegálna Pracovná skupina ako reakcia na začiatok židovských transportov zo Slovenska v marci 1942. Pracovná skupina zahŕňala Židov rôznych názorových a politických línií a jej cieľom bolo zachrániť čo najviac ľudí pred transportami. Fleischmannová bola jedinou ženou v Pracovnej skupine a pôsobila v nej vo funkcii pokladníka.<br />

Gizi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu záchrane čo najväčšieho počtu ľudí, pred deportáciou do Poľska a kvôli tomuto cieľu sa neváhala spojiť s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku [[Dieter Wisliceny|Dieterom Wislicenym]]. Wisliceny bol ochotný prijať úplatok, za ktorý sľúbil dojednať zastavenie transportov. Fleischmannová peniaze na úplatok zohnala a na jeseň 1942 sa transporty skutočne zastavili.

V polovici mája 1943 vznikol takzvaný "Plán Európa", teda projekt záchrany európskych Židov, založený na princípe úplatkov nemeckému vedeniu. Nacisti požadovali dva až tri milióny dolárov za zastavenie deportácií do koncentračných táborov. Gisi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu rokovaniam so židovskými organizáciami vo svete a zháňaniu peňazí, avšak toto snaženie bolo márne a plán stroskotal.<br />

Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska začalo ďalšie prenasledovanie a zatýkanie slovenských Židov. Fleischmannová odmietla ponuky na ukrytie sa a chcela pokračovať v svojej práci. V októbri 1944 ju zatklo [[Gestapo]]. 15. októbra 1944 bola deportovaná do [[Sereď|Serede]], kde od nemeckého veliteľa tábora [[Alois Brunner|Aloisa Brunnera]] dostala ponukaponuku na oslobodenie, pokiaľ prezradí miesta úkrytov bratislavkýchbratislavských Židov. Fleischmannová odmietla zradiť a následne ju Brunner zaradil do najbližšieho transportu do Osvienčimu s poznámkou v deportačnom zozname. Brunner k jej menu dopísal písmená R.  U., teda Rückkehr unerwünscht (Návrat nežiadúci).

Fleischmannovej životu sa venovali dokumentárne filmy Anny Gruskovej "''Rabínka''" z roku 2012 a dokument z roku 2014 "''Gisi''", režisérky Natashe Dudinski.<br />

}}</ref>“3 3. a 4. marca 2012 pri príležitosti 70. výročia prvých transportov Židov zo Slovenska premiéru dokumentárnej drámy Anny Gruskovej "''Rabínka''". Inscenácia v réžií Viktorie Čermákovej mapuje osud Gizely Fleischmannovej a jej snahu zabrániť transportom Židov do koncentračných táborov.<br />