Gisi Fleischmannová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
pravopis, gramatika, typografia, formulácia, aktualizácia, rozšírenie, obrázok, wikilinky, externé odkazy, preklepy |
d typografia, preklepy |
||
Riadok 33:
}}
'''Gizela Fleischmannová''' ''rodená Fischerová'', tiež ''Gisela'', skrátene ''Gisi'' (* [[21. január]] [[1892]], [[Prešporok]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
==Životopis==
===Osobný život===
Gisi Fleischmannová sa narodila rodičom Juliusovi Fischerovi (
Vyrástla v ortodoxnej židovskej rodine, v prostredí, ktoré v tej dobe neponúkalo dievčatám dostatočný prístup k vzdelávaniu. Vyštudovala osemročnú meštianku na Edlovej ulici a ďalej sa vzdelávala sama.
Ako 23 ročná sa vydala za obchodníka Jozefa Fleischmanna (
V roku 1942 Fleischmannová ovdovela a až do jej uväznenia a tragickej smrti v roku 1944, zostala bývať sama s matkou v byte na druhom poschodí domu na Klariskej ulici 7 v Bratislave.
===Pracovný život a činnosť na záchranu Židov pred nacizmom===
Gisi Fleischmannová bola silne ovplyvnená [[Sionizmus|sionistickým]] hnutím a usilovala sa o kariérny rast v slovenskej sionistickej organizácii. Fleischmannová stála v roku 1926 pri zrode slovenskej sekcie [[Women’s International Zionist Organization]], ktorú napokon v rokoch 1938{{--}}39 viedla.
Včas pochopila nebezpečenstvo, ktoré európskym Židom hrozí zo strany [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a stala sa členkou slovenského utečeneckého výboru, ktorý hľadal možnosti na vysťahovanie Židov zo Slovenska do zahraničia. Popri tom pomáhala židovským utečencom z okolitých krajín, prechádzajúcim cez Slovensko a hľadala spôsoby ako im pomôcť pri emigrácií do Palestíny.<br />▼
▲Včas pochopila nebezpečenstvo, ktoré európskym Židom hrozí zo strany [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] a stala sa členkou slovenského utečeneckého výboru, ktorý hľadal možnosti na vysťahovanie Židov zo Slovenska do zahraničia. Popri tom pomáhala židovským utečencom z okolitých krajín, prechádzajúcim cez Slovensko a hľadala spôsoby ako im pomôcť pri emigrácií do Palestíny.
Od roku 1940 stála na čele slovenskej pobočky americkej židovskej organizácie JOINT, ktorá poskytovala sociálnu pomoc východoeurópskym židovským komunitám a pôsobila tiež vo vedení organizácie HICEM, ktorá pomáhala východoeurópskym Židom emigrovať do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].<br />▼
▲Od roku 1940 stála na čele slovenskej pobočky americkej židovskej organizácie JOINT, ktorá poskytovala sociálnu pomoc východoeurópskym židovským komunitám a pôsobila tiež vo vedení organizácie HICEM, ktorá pomáhala východoeurópskym Židom emigrovať do [[Spojené štáty|Spojených štátov]].
Gisi Fleischmannová pomáhala dostať sa do bezpečia v zahraničí židovským rodinám zo Slovenska, avšak sama Slovensko opustiť odmietala.<br />▼
▲Gisi Fleischmannová pomáhala dostať sa do bezpečia v zahraničí židovským rodinám zo Slovenska, avšak sama Slovensko opustiť odmietala.
[[Súbor:The Working Group plaque Bratislava.jpg|thumb|Pamätná tabuľa členom Pracovnej skupiny na Kozej ulici v [[Bratislava|Bratislave]].]]
Vrchol jej pracovného života a snaženia za ochranu a záchranu slovenských Židov je spätý s jej pôsobením v Ústredni židov, ktorá bola založená 26. septembra 1940. V rámci Ústredne Židov vznikla ilegálna Pracovná skupina ako reakcia na začiatok židovských transportov zo Slovenska v marci 1942. Pracovná skupina zahŕňala Židov rôznych názorových a politických línií a jej cieľom bolo zachrániť čo najviac ľudí pred transportami. Fleischmannová bola jedinou ženou v Pracovnej skupine a pôsobila v nej vo funkcii pokladníka.
Gizi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu záchrane čo najväčšieho počtu ľudí, pred deportáciou do Poľska a kvôli tomuto cieľu sa neváhala spojiť s nemeckým poradcom pre židovské otázky na Slovensku [[Dieter Wisliceny|Dieterom Wislicenym]]. Wisliceny bol ochotný prijať úplatok, za ktorý sľúbil dojednať zastavenie transportov. Fleischmannová peniaze na úplatok zohnala a na jeseň 1942 sa transporty skutočne zastavili.
V polovici mája 1943 vznikol takzvaný "Plán Európa", teda projekt záchrany európskych Židov, založený na princípe úplatkov nemeckému vedeniu. Nacisti požadovali dva až tri milióny dolárov za zastavenie deportácií do koncentračných táborov. Gisi Fleischmannová venovala všetku svoju snahu rokovaniam so židovskými organizáciami vo svete a zháňaniu peňazí, avšak toto snaženie bolo márne a plán stroskotal.
Od jesene 1943 sa kvôli svojej činnosti dostala Fleischmannová pod drobnohľad štátnej bezpečnosti. Opakovane bola zatknutá a vypočúvaná. Po zatknutí v januári 1944 bola prevezená do pracovného tábora v [[Nováky|Novákoch]] a odtiaľ do väzenia v [[Ilava|Ilave]]. Po zložitých vyjednávaniach bola v máji 1944 z väzenia prepustená. Fleischmannová pokračovala v práci a angažovala sa v pomoci maďarským Židom, keďže po obsadení [[Maďarsko|Maďarska]] Nemcami začali odtiaľ v júni 1944 deportácie do koncentračných táborov.
Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a vstupe nemeckých vojsk na územie Slovenska začalo ďalšie prenasledovanie a zatýkanie slovenských Židov. Fleischmannová odmietla ponuky na ukrytie sa a chcela pokračovať v svojej práci. V októbri 1944 ju zatklo [[Gestapo]]. 15. októbra 1944 bola deportovaná do [[Sereď|Serede]], kde od nemeckého veliteľa tábora [[Alois Brunner|Aloisa Brunnera]] dostala
Transport s Fleischmannovou vyrazil zo Serede 17. októbra 1944 a do Osvienčimu dorazil 19. októbra 1944. Po príchode vlaku do Osvienčimu z ampliónu vyvolali tri mená. Jedným z nich bola Gisi Fleischmannová, ktorú následne nevedno kam odviedli dvaja príslušníci [[Schutzstaffel|SS]]. Viac údajov o jej osude nie je známych.
==Gisi Fleischmannová a jej odkaz==
[[Súbor:Stolperstein_für_Gizela_Fleischmannova.JPG|thumb|Stolperstein pre Gisi Fleischmann na Klariskej ulici v [[Bratislava|Bratislave]].]]▼
Životu a práci Gisi Fleischmannovej sa venovali viacerí historici na Slovensku a v zahraničí. Zo slovenských historikov je najrozsiahlejší výskum [[Katarína Hradská|Kataríny Hradskej]], ktorá zostavila zborník korešpondencie Gisi Fleischmannovej (''Holokaust na Slovensku. Zv. 3. Listy Gisely Fleischmannovej''), ako aj knihu ''Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci''.<br />▼
▲Životu a práci Gisi Fleischmannovej sa venovali viacerí historici na Slovensku a v zahraničí. Zo slovenských historikov je najrozsiahlejší výskum [[Katarína Hradská|Kataríny Hradskej]], ktorá zostavila zborník korešpondencie Gisi Fleischmannovej (''Holokaust na Slovensku. Zv. 3. Listy Gisely Fleischmannovej''), ako aj knihu ''Gizi Fleischmannová: Návrat nežiadúci''.
Fleischmannovej životu sa venovali dokumentárne filmy Anny Gruskovej "''Rabínka''" z roku 2012 a dokument z roku 2014 "''Gisi''", režisérky Natashe Dudinski.
[[Slovenské národné divadlo]] uviedlo<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 84 ⟶ 88:
| miesto =
| jazyk = po slovensky
}}</ref>
▲[[Súbor:Stolperstein_für_Gizela_Fleischmannova.JPG|thumb|Stolperstein pre Gisi Fleischmann na Klariskej ulici v [[Bratislava|Bratislave]].]]
9. augusta 2015 bol pred domom na Klariskej ulici 7 v Bratislave osadený tzv. [[Stolperstein]], teda pamätný kameň pevne vsadený do chodníka pred domom obete holokaustu, venovaný Gisi Fleischmannovej.
Řádek 101 ⟶ 103:
{{DEFAULTSORT:Fleischmannová, Gisi}}
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]
[[Kategória:Slovenské osobnosti židovského pôvodu]]
[[Kategória:Obete holokaustu]]
|