Slovensko: Rozdiel medzi revíziami

Koncom [[4. storočia]] sa začalo [[sťahovanie národov]], na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé [[Slovania|slovanské]] obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v [[5. storočie|5. storočí]]. Slovensko sa stalo súčasťou [[Samova ríša|Samovej ríše]] v [[7. storočie|7. storočí]], samostatného [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] (koniec [[8. storočia]] – [[833]]) a [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] (833 – cca [[907]]). V roku [[862]] veľkomoravský panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]] požiadal [[Byzantská ríša|Byzanciu]] o kresťanských misionárov, byzantský cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi [[Konštantín Filozof|Konštantínom]] (mníšskym menom Cyril) a [[Svätý Metod|Metodom]], ktorí zostavili písmo [[hlaholika|hlaholiku]], preložili [[Sväté písmo]], bohoslužobné texty a ďalšie knihy do [[Staroslovienčina|staroslovienčiny]] a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] (od [[10. storočie|10. stor.]] až [[13. storočie|13. stor.]] do [[1918]]). [[Nitriansky kódex]] (1083) latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. [[Zoborská listina]] (1111 a 1113), je vyjadrením majetkových záležitostí zoborského konventu, pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom [[Vladislav II.|Vladislava II.]], ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, zNebolo ktorýchvôbec šesť sa nachádzalo na Slovensku slovenskia (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska.