Budiná: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Reštrukturalizované kapitoly, nárečiu sa venuje samostatný článok. |
d →Osobnosti: Doplnené informácie o Timrave z knihy "Timrava - Prózy" |
||
Riadok 75:
== Osobnosti ==
Z prostredia Budinej čerpala ''[[Božena Slančíková-Timrava]]'' námety pre svoju najrozsiahlejšiu novelu „Veľké šťastie“, ktorej dramatizáciu v úprave [[Peter Pavlac|Petra Pavlaca]] uviedlo v roku [[2003]] [[Slovenské národné divadlo]]. O jej diváckom úspechu svedčí aj to, že sa na doskách SND udržala 5 rokov – derniéru mala [[26. februára]] [[2008]]. Timrava mala možnosť spoznať Budinú a jej obyvateľov pri návštevách ''[[Oľga Krčméryová|Oľgy Petianovej]]'', dcéry miestneho [[evanjelický kňaz|evanjelického farára]] ''Juraja'' ''Petényiho - Petiana''.
"Spomínam si, ako sme netrpezlive každý rok očakávali 24. apríla, kedy mal náš krstný otec na Budinej mena a celá rodina sme mu šli vinšovať. Boženka zakaždým zložila gratulačnú básničku, ktorú krstnému otcovi predniesla. Na jednu z nich sa pamätám dodnes: <blockquote>''Keď sa hora začne pukať, keď kukučka začne kukať, pôjdeme my na Budinú, tam robia veľkú hostinu.''</blockquote><blockquote>''Tam si vínko popíjajú a vivat Ďurko volajú. My si síce neštrngáme, bo my vínko nepíjame, lež i naša túžba je tá nech žije náš krstný apa!''"</blockquote>Budiná je v niektorých internetových zdrojoch zamieňaná s Bacúrovom, kvôli nápadníkovi B. S. Timravy ''Jozefovi Čipkayovi'' („Bacúrikovi“), ktorý učil najskôr v Bacúrove pri Dobrej Nive (odtiaľ prezývka) a neskôr na Budinej.
Koncom sedemdesiatych rokov [[20. storočia]] sa ešte na Budinej hrávalo [[ochotnícke divadlo]].
| |||