Slobodné kráľovské mesto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 18:
V roku [[1608]] prešla právomoc udeľovať privilégiá mestám z panovníka na najvyšší administratívno-politický úrad Uhorska, Uhorský snem. Podľa zákonného článku XVII/1687 mohol panovník povýšiť mesto na slobodné kráľovské mesto len so súhlasom snemu (keďže šľachta týmto strácala nad mestom kontrolu), čo však často odignoroval a o súhlas požiadal až dodatočne.
V roku 1848, zák.čl. XLIII/1848 došlo k rozdeleniu slobodných kráľovských miest podľa ich veľkosti na malé, stredné a veľké. Rok [[1871]] znamenal dôležitý zlom v postavení slovenských (všetkých uhorských) miest, keďže bola prijatá reforma obecnej správy (zák.čl. XVIII/1871 tzv. obecný zákon, ktorý predchádzal zákon o župnom zriadení (zák.čl. XLII/1870) z [[1. august]]a [[1870]]), ktorá zrušila práva slobodných kráľovských miest, a následne z nich ustanovila mestá s tzv. municipiálnymi právami, t.j. mestá nezávislé od župnej správy, ktoré boli so župami rovnocenné (tieto mestá a župy tvorili spolu tzv. municípiá). Táto forma relatívnej samostatnosti, ako pozostatok právomocí slobodných kráľovských miest, bola zrušená zák. čl. XX/1876, ktorý počet týchto miest výrazne znížil, na Slovensku nimi ostali len [[Banská Štiavnica]], [[Košice]], [[Komárno]] a Prešpork (Bratislava).caw mqčo
===Zastúpenie na Uhorskom sneme===
| |||