Grasalkovičov palác: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie infoboxu, typografia |
→História: doplnenie o Haydnovej tabuli |
||
Riadok 41:
== História ==
Palác dal postaviť v roku [[1760]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok |url = http://www.pamiatky.sk/pamiatky/fondy/nehnutelne-pamiatky/?a=nehnutelne&id=1037 |dátum vydania = 2006 |dátum prístupu = 2011-08-19 |vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky}}</ref> gróf [[Anton I. Grasalkovič|Anton Grasalkovič]] (Grassalkovich), advokát, neskôr predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]]. Projektovaný bol pravdepodobne [[Franz Anton Hillebrandt|F. A Hillebrandtom]].<ref name=sidloprezidenta/> Palác stál pôvodne na voľnom priestranstve pred vtedy ešte opevneným mestom. Súčasťou paláca je rozsiahla záhrada upravená vo francúzskom štýle, ktorá nadväzuje na rozsiahlu záhradu bývalého [[Letný arcibiskupský palác|letného arcibiskupského paláca]]. Nachádza sa tu pomník [[Ján Nepomuk Hummel|Johanna Nepomuka Hummela]], významného skladateľa a bratislavského rodáka. V paláci koncertoval aj hudobný skladateľ [[Joseph Haydn]]. Na túto skutočnosť upozorňovala pamätná tabuľa od [[Jozef Kostka|Jozefa Kostku]], ktorá bola osadená na západnej stene paláca v roku 1959.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chromek | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave | url = http://www.pam.epocha.sk/index.php/zaniknute/ostatne | vydavateľ = pam.epocha.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Tabuľa je zapísaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 32/3 a v súčasnosti sa nachádza v depozite Múzea mesta Bratislava.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.gib.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600179&id_dokumenty=2056 | vydavateľ = gib.bratislava.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-07-02 | miesto = | formát = PDF}}</ref>
V prvej polovici štyridsiatych rokoch 20. storočia bol palác upravený podľa návrhu [[Emil Belluš|Emila Belluša]] na sídlo prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945]], od 50. rokov<ref name=sidloprezidenta/> ho využívali deti a mládež Bratislavy ([[Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže|pionieri]]) na svoju záujmovú činnosť pod názvom ''Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda''. V dnešnej dobe je Grasalkovičov palác známy najmä pod názvom Prezidentský palác, keďže sa po rekonštrukcii v roku 1996 stal sídlom prezidenta Slovenskej republiky.<ref name=sidloprezidenta/> Rekonštrukcia trvala viac než tri roky a stála takmer 280 miliónov [[Slovenská koruna|korún]] (9,29 mil [[Euro|€]]). Prezident [[Michal Kováč]] prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996.<ref name=dodtasr/>
| |||