Anarchizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d dodal som odkaz na Máriu Bočkobú |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 41:
=== Anarchokomunizmus ===
Anarchokomunisti navrhujú, aby bola spoločnosť zložená z množstva samosprávnych komún s kolektívnym vlastníctvom výrobných prostriedkov, riadených priamou demokraciou a voľne spájaných s inými komúnami do federácií, čo bude znamenať slobodnú spoločenskú organizáciu. V anarchistickom komunizme jedinci nebudú prijímať priame kompenzácie za svoju prácu (v podobe podielu na zisku, platu ani inej kompenzácie), ale namiesto toho budú mať voľný prístup k zásobám komúny. Niektorí autori si myslia, že si to vyžiada v podstate komunitariánsku ľudskú povahu, ale pohľad, ktorý rozvinul Kropotkin a neskôr Murray Bookchin, ukazuje, že členovia takejto spoločnosti budú spontánne vykonávať nevyhnutnú prácu, pretože si budú vedomí výhod komunitného blaha a vzájomnej pomoci. Za prvého významného predstaviteľa je považovaný [[Joseph Déjacque]]. Ďalší významní anarchokomunisti boli [[
Anarchistický komunizmus sa podstatne odlišuje od [[komunizmus|komunizmu]] presadzujúceho komunistickými, marxistickými a boľševickými stranami. Hlavný rozdiel je v tom, že anarchokomunisti neuznávajú žiadne prechodné štádium tzv. „diktatúry proletariátu“, ani dočasnej vlády komunistickej strany. Už prví anarchokomunisti a anarchisti upozorňovali, že nová vládnuca vrstva sa nedokáže vzdať svojej moci, že z dočasnej diktatúry sa stane diktatúra trvalá, a že bude ešte horšia ako diktatúra kapitalistická, čo sa nakoniec potvrdilo v Rusku po roku 1917 a v strednej a východnej Európe po roku 1945.
Riadok 82:
Proudhonove učenie rozšíril ruský emigrant a burič [[Michail Alexandrovič Bakunin]]. Podľa neho nie je iné východisko ako štát zrušiť a spoločnosť vytvoriť zo samostatných entít (obce, regióny, dielne...). Odklonil sa od mutualistickej teórie a navrhol riešenie nazývané aj [[kolektivizmus]]. Podľa neho súkromné vlastníctvo, ktoré mutualisti do určitej miery pripúšťali, je príčinou nevraživosti, chamtivosti a rozkolov medzi ľuďmi. Súkromné vlastníctvo musí byť nahradené kolektívnym. Jedinec však musí byť za svoju prácu pre komunitu určitým spôsobom ohodnotený.
O takmer 30 rokov mladší [[
=== Prvá Internacionála (Rozkol medzi Marxom a Bakuninom) ===
Riadok 98:
=== Anarchizmus v období prvej svetovej vojny a nástupu boľševizmu ===
V prvom desaťročí dvadsiateho storočia bolo anarchistické hnutie na vzostupe. V roku 1907 sa konal významný medzinárodný kongres anarchistov v Amsterdame. Stúpajúcu tendenciu hnutia zastavil konflikt veľmocí. Anarchisti sa rozdelili na dva tábory. Jeden z nich odsudzoval expanzívnu agresívnu politiku Nemecka a spriatelených štátov, pričom sa postavil na opačnú stranu. [[
Ďalšou ranou pre hnutie bolo [[Októbrová revolúcia|víťazstvo boľševickej strany v Rusku]]. Aj keď niektorí anarchisti už dávno upozorňovali na nebezpečenstvo štátneho komunizmu, väčšina anarchistov sa potešila spontánnemu revolučnému aktivizmu ruského obyvateľstva. Mnohí sa vrátili do Ruska, v ktorom videli možnosť budovať slobodnú anarchistickú spoločnosť, mnohí vo svojich krajinách publikovali články na podporu víťazstva pracujúcich v Rusku. Zakrátko sa však diktatúra proletariátu otočila proti samotným ľuďom a samozrejme aj proti nepohodlným anarchistom. Teror na vlastných obyvateľoch sa prejavil zatýkaním, väznením a často aj vraždami politických odporcov. Z Ruska sa šírili varovné správy o tyranii, ktorým však mnohí v západnej Európe nemohli uveriť. [[
Obrovským zdrojom varovných signálov pre západnú Európu bolo aj potlačenie anarchistickej republiky na Ukrajine. [[Nestor Machno]] tu so svojimi partizánskymi oddielmi (o sile až 50 000 mužov) viedol dlhý obranný boj proti nemeckej a rakúskej armáde. Po vojne sa museli brániť aj ruským represiám. Na oslobodených územiach šírili anarchistické letáky a plagáty, v ktorých vyzývali ukrajinské obyvateľstvo k podpore slobodnej spoločnosti bez štátnej autority a presviedčali tiež vojakov Červenej armády, aby odmietli bojovať „proti svojim bratom a za cudzieho pána“. Na Ukrajine sa nakoniec vytvorilo obrovské územie samosprávne riadené komunitami a dedinami, ktorému sa hovorilo aj [[Slobodné územie|Machnovščina]]. V roku 1920 prišla boľševická strana s návrhom o zmierenie a za pomoc proti generálovi Wrangelovi prepustila všetkých anarchistických väzňov. Rok po spoločnom víťazstve boľševická vláda znovu obrátila zbrane proti Machnovcom a tentokrát ich dokonale rozdrvila.
| |||