Extrasolárna planéta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Najnovšie objavy: externé odkazy
Stagnacia (diskusia | príspevky)
aktualizácia
Riadok 8:
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným [[svetlo]]m a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú [[zdanlivá hviezdna veľkosť|jasnosť]] dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Na rozdiel od planét [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] preto extrasolárne planéty nemôžu byť súčasnými [[ďalekohľad]]mi pozorované priamo a len v posledných rokoch sa objavili prvé [[astrofotografia|fotografické]] pozorovania týchto objektov. Metódy ich objavovania sa zakladajú takmer výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať [[protoplanetárny disk|protoplanetárne disky]] - disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.
 
== Obývateľnosť ==
{{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}
Štatistické prehľady iných planetárnych systémov naznačujú, že štandardný režim vzniku planét, vytvára planéty s obehom kratším než 100 dní a hmotnosťami podstatne väčšími než Zem. Absolútna väčšina planét, ktoré boli zatiaľ objavené obieha ich hviezdy oveľa bližšie než je obežná dráha Zeme okolo Slnka – a sú oveľa väčšie než Zem. Obidve charakteristiky robia tieto planéty neobývateľnými. Periódy ich obehu sú od dní po mesiace a hmotnosti od hmotnosti Zeme až po jej 50 násobok. Navyše sa často vyskytujú v tesnej blízkosti, ak ich je viac. Vzorový príklad môže byť planetárny systém Kepler-11 obsahujúci minimálne 6 planét vážiacich viac ako 40 Zemí. Takáto dominantná populácia planét ostro kontrastuje so Slnečnou sústavou, ktorá sa javí ako veľmi neobvyklý a zriedkavý typ planetárneho systému.<ref> Batygin and Greg Laughlin, "Jupiter's decisive role in the inner Solar System's early evolution," Proceedings of the National Academy of Sciences USA, Vol. 112(14): 4214-4217 April 7, 2015 </ref>
Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi [[hnedý trpaslík|hnedým trpaslíkom]] a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych [[obežná dráha|dráhach]]. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „[[horúci Jupiter|horúce Jupitery]]“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi [[excentricita|excentrické]] (pritom obežné dráhy planét slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v [[dvojhviezda|dvoj]]- alebo [[viacnásobná hviezda|viachviezdnych]] systémoch.