Agneša Kalinová: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
(kategórie, typografia)
== Osobný život ==
 
Vyrástla v [[Prešov]]e, no v čase vojnovej Slovenskej republiky, na jar roku [[1942]], musela pre svoj „neárijský“ pôvod odcestovať do Maďarska. Ukryla sa v [[Budapešť|Budapešti]], v kláštore rádu Dobrého pastiera, ale väčšina jej rodiny a obaja rodičia zahynuli v koncentračných táboroch. Po vojne sa vrátila do Prešova a po maturite sa presťahovala do [[Bratislava|Bratislavy]]. Už počas vojny sa však spoznala so svojím budúcim manželom [[Ladislav Ján Kalina|Ladislavom Jánom Kalinom]] a v roku [[1946]] sa za neho vydala.
 
Bol to spisovateľ, scenárista, prekladateľ a humorista. Založil a viedol Katedru dramaturgie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] a istý čas po vojne bol aj umeleckým šéfom výroby slovenského filmu. Pre Kalinovú znamenal manžel aj prvý hlbší kontakt s filmom, filmovou teóriou, keďže počas vojnového štátu mala kvôli svojmu židovskému pôvodu zákaz chodiť do kina. Spoločne s ním navštevovala filmové štúdiá v [[Barrandov]]e, rozličné filmové festivaly a na rôznych besedách spoznávala tvorivú umeleckú inteligenciu. Neskôr sa prirodzene dostala aj k filmovej kritike.
Pracovala ako redaktorka spoločensko-kritického týždenníka [[Nové slovo]], od roku 1952 až do roku 1968 bola redaktorkou, neskôr členkou redakčnej rady týždenníka [[Kultúrny život]], ktorý je známy svojim liberálnejším prístupom ku kultúre a spoločnosti. Takisto počas tejto etapy sa zúčastňovala festivalov, na prvý zahraničný sa dostala v roku [[1959]] do [[Bergamo (mesto)|Bergama]], v roku [[1960]] bola aj v [[Cannes]], v roku [[1964]] v [[Donostia-San Sebastián|San Sebastiáne]] ako členka poroty FIPRESCI. Po zániku / zákaze ''Kultúrneho života'' v septembri [[1968]] sa stala slovenskou redaktorkou pražského dvojtýždenníka ''Filmové a televízne noviny''.
 
V roku [[1970]] ju však postihol zákaz publikovať, neskôr jej zakázali aj preklady a prácu, ktorá by nejako súviselasúviselo s kultúrou. V roku 1968 napríklad preložila do slovenčiny ''Dejiny filmu'' [[Ulrich Gregor|Ulricha Gregora]] a [[Enno Patalas|Enna Patalasa]]. Chvíľu prekladala pod cudzím menom, no na začiatku 70. rokov bola nútená prekladať manuály pre počítače v národnom podniku Datasystém. V roku [[1972]] sa ocitla dokonca na tri mesiace vo väzbe pre podozrenie z „poburovania“. Stretávala sa totiž s [[disident]]mi aj priateľmi zo zahraničia. Odmietala sa prispôsobovať Normalizácii a bola odhodlaná žiť tak, ako žila i pred ňou. V roku [[1978]] jej normalizačný režim povolil vysťahovať sa do západného Nemecka, predstavovala aj s rodinou „nežiaduce živly“.
 
V [[Mníchov]]e nastúpila ako politická komentátorka v českom a slovenskom vysielaní rozhlasovej stanice [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]]. Vo svojich príspevkoch sa venovala predovšetkým dianiu v Československu. V roku [[1995]], keď Slobodná Európa prešla do Prahy, zostala žiť v Mníchove ako novinárka na voľnej nohe.
118

úprav