Verzia z 15:22, 14. máj 2016 upraviť Lubomír Helma (diskusia \| príspevky) 30 editací Pridaný obrázok Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:04, 10. júl 2016 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 535 editací doplnenie historie z českej verzie Značky: bez zdroja vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 35: == Dejiny == Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická\|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD)]]. Priamym dôvodom bol [[generálny štrajk v decembri 1920]], ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov ([[Lidový dům]]) políciou. Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická\|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany]]. Hneď pri svojom vzniku prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála\|Komunistickej internacionály]]. Za [[Prvá česko-slovenská republika\|1. ČSR]] bola KSČ parlamentnou stranou, no nebola nikdy pri moci. Počas [[Prvá Slovenská republika\|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite. V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko\|ČSR]], zvíťazila v Čechách vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946\|voľbách do Národného zhromaždenia]] a líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. Vo [[Februárový prevrat\|februári 1948]] sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus\|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu.▼ Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. 5. 1921 zvolil za predsedu [[Václav Šturc\|Václava Šturca]], za podpredsedov [[Bohumír Šmeral\|Bohumíra Šmerala]] a [[Václav Bolen\|Václava Bolena]]. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála\|Komunistickej interacionály (Kominterna)]]. Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Pristúpenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany. V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania [[Prvá česko-slovenská republika\|1. ČSR]]) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete. V [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1925\|parlamentných voľbách v roku 1925]] skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces "boľševizácie", čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále. Na V. zjazde KSČ v roku 1929 sa vedenia zmocnili tzv. "Karlínskí chlapci" na čele s [[Klement Gottwald\|Klementom Gottwaldom]]. Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v následujúcich [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1929\|októbrových parlamentných voľbách]] 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi. Svoju pozíciu čo do počtu mandátov si podržala aj vo [[Voľby do parlamentu Česko-Slovenskej republiky 1935\|voľbách v roku 1935]], kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov. Počas nacistickej okupácia Česka a [[Prvá Slovenská republika\|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite. ▲Vznikla v roku [[1921]] odštiepením sa ľavicovej frakcie [[Česká strana sociálnodemokratická\|Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany]]. Hneď pri svojom vzniku prijala 21 podmienok na vstup do [[Komunistická internacionála\|Komunistickej internacionály]]. Za [[Prvá česko-slovenská republika\|1. ČSR]] bola KSČ parlamentnou stranou, no nebola nikdy pri moci. Počas [[Prvá Slovenská republika\|prvej Slovenskej republiky]] bola strana v ilegalite. V roku [[1946]], v obnovenej [[Česko-Slovensko\|ČSR]], zvíťazila v Čechách vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946\|voľbách do Národného zhromaždenia]] a líder komunistov [[Klement Gottwald]] sa stal predsedom československej vlády. Vo [[Februárový prevrat\|februári 1948]] sa ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej [[totalitarizmus\|totality]] ([[1948]]{{--}}[[1989]]) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] na politiku štátu. Slovenská časť KSČ/KSČS tvorila od roku 1948 organizačnú zložku pod názvom [[Komunistická strana Slovenska (1948)\|Komunistická strana Slovenska]]; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval, až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom [[Komunistická strana Čech a Moravy]] (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na "federáciu" strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska-Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na [[Strana demokratickej ľavice (1990)\|Strana demokratickej ľavice]] - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla. Řádek 46 ⟶ 54: * III. zjazd KSČ - 1925 * IV. zjazd KSČ - 1927 * V. zjazd KSČ - 18. až 23. februára 1929, Holešovice, kultúrny dom Domovina * VI. zjazd KSČ - 1931 * VII. zjazd KSČ - 1936

Komunistická strana Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami