Peter Jilemnický: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat |
doplnenie |
||
Riadok 11:
== Životopis ==
Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Základné vzdelanie získal na [[meštianska škola|meštianskej škole]] v [[Kyšperk]]u a v [[Červená Voda (okres Ústí nad Orlicí)|Červenej Vode]], potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v [[Chrudim]]i, no napokon maturoval na učiteľskom ústave v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]]
Pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] i na [[Slovensko|Slovensku]] (vo [[Svrčinovec|Svrčinovci]], [[Čadca|Čadci]]). Na Slovensku hovoril po slovensky bez poznateľného akcentu<ref name=":1">Vzpomínka Ignáce Strýčka, žáka Petra Jilemnického, [http://www.tlbhistory.szm.com/p130.htm online]</ref>.
V roku 1934 sa v Moskve zúčastnil na prvom zjazde únie sovietskych spisovateľov. ▼
V roku 1926<ref name=":1" /> alebo 1927<!-- podľa ruskej wiki --> bez povolenia úradov emigroval do [[Sovietsky zväz|ZSSR]], kde dva roky (1928-1929) študoval na Štátnom ústave žurnalistiky v [[Moskva|Moskve]]. Urobil si aj výlet na Kaukaz, kde pôsobil medzi českými a slovenskými kolonistov [[Interhelpo]] a z tohto prostredia neskôr (1930) napísal román ''Zuniaci krok''.
V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci [[Lednické Rovne]], kde dokončil dielo ''Kompas v nás''. Z tohto prostredia napísal aj novelu ''Sklári'', v ktorej dokonale vystihol život sklárov a obdiv k ich ťažkej práci. V roku [[1945]] nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v [[Belehrad]]e a v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]].▼
Po návrate najprv pracoval v Ostrave ako redaktor [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] a potom ako učiteľ v [[Trnava|Trnave]], [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolci]] - [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalí]]<!-- Pravdepodobne po návrate podľa http://www.tlbhistory.szm.com/p130.htm --> a od roku 1936 vo [[Svätý Jur|Svätom Jure]], kde si nechal postaviť dom.
V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci [[Lednické Rovne]], kde dokončil dielo ''Kompas v nás''. Z tohto prostredia napísal aj novelu ''Sklári''.
Po vzniku Slovenského štátu ako český učiteľ odchádza nedobrovoľne do [[Poříčí u Litomyšle]], kde nielen učí, ale sa aj zapája do ilegálnej činnosti. V roku 1942 ho zatklo Gestapo a bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora [[Griebo]].
▲
Posmrtne mu bol udelený titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]].
Druhá manželka Oľga, rod. Pivková iniciovala myšlienku zriadiť v Jure Jilemnického múzeum. Múzeum Petra Jilemnického bolo verejnosti sprístupnené k 5. výročiu smrti spisovateľa v r. 1954. V blízkosti múzea bola v r. 1961 postavená prevádzková budova múzea s prednáškovou miestnosťou a pracovňou pre pracovníkov múzea. Vo februári 1996 na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave bola expozícia zrušená a rodinný dom bol vrátený druhej manželke Oľge.
Po Jilemnickom bolo a je pomenovaných viacero škôl.
== Tvorba ==
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval v ľavicových časopisoch (''Proletárka, [[Hlas ľudu]], [[Pravda chudoby]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]], [[DAV]]'')
== Dielo ==
| |||