Verzia z 20:59, 6. apríl 2016 upraviť Jetam2 (diskusia \| príspevky) Správcovia 97 067 editací d wikilinky, replaced: Židia (etnikum) → Židia AWB ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:16, 12. júl 2016 upraviť vrátiť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 538 editací d formulácie Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 13: Mach študoval v rokoch [[1916]]-[[1922\|22]] bohoslovectvo v [[Ostrihom (mesto)\|Ostrihome]] a [[Trnava\|Trnave]], no napokon sa rozhodol nestať sa kňazom. Od roku [[1922]] bol funkcionárom [[HSĽS\|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. V rokoch [[1926]]-[[1939]] bol redaktorom a šéfredaktorom [[Slovák (noviny)\|Slováka]]. Počas [[20. roky 20. storočia\|20. rokov]] 20. storočia sa stal blízkym spolupracovníkom [[Vojtech Tuka\|Vojtecha Tuku]]. Od roku bol [[1936]] členom vedenia HSĽS a vedúcim predstaviteľom tzv. radikálneho krídla. V rokoch [[1938]]-[[1939\|39]] sa podieľal na rozbití [[Česko-slovenská republika\|ČSR]]. Keď bol [[18. október\|18. októbra]] zriadený na Slovensku Úrad propagandy, Mach sa stal jeho šéfom (do r. 1940). [[10. marec\|10. marca]] 1939 bol pri tzv. [[Homolov puč\|Homolovom puči]] spolu s ďalšími ľudáckymi predstaviteľmi zatknutý a prevezený do Čiech, no zakrátko bol prepustený. 14. marca 1939 slávnosti oznámil v rozhlase vyhlásenie ~~slovenského~~[[Prvá slovenská republika\|Slovenského štátu]]. V rokoch bol 1939-[[1944\|44]] hlavným veliteľom [[Hlinkova garda\|Hlinkovej gardy]], [[1940]]-[[1945\|45]] ministrom vnútra ~~[[Prvá slovenská republika\|Slovenského štátu]]~~, 1940-44 aj podpredsedom vlády. Orientoval sa na tesnú spoluprácu s [[Nacistické Nemecko\|nacistickým Nemeckom]], bol zodpovedný za perzekúciu [[Slovensko\|slovenských]] [[Židia\|židov]] a protifašistického hnutia. V marci [[1945]] utiekol do [[Rakúsko\|Rakúska]], [[Spojené štáty\|Američanmi]] bol však vydaný do [[Česko-Slovensko\|ČSR]]. V roku [[1947]] bol súdený spoločne s [[Jozef Tiso\|Jozefom Tisom]] a [[Ferdinand Ďurčanský\|Ferdinandom Ďurčanským]] pred Národným súdom v Bratislave. Tiso i Ďurčanský boli odsúdení na trest smrti, vyhlásenie rozsudku nad Machom bolo odložené kvôli ~~pľúcnej~~ chorobe. Mach, napriek tomu, že sa očakával trest smrti, bol odsúdený na 30 rokov väzenia. Trest bol neskôr zmiernený na 25 rokov a [[9. máj]]a [[1968]] (po 23 rokoch vo väzení) bol Alexander Mach [[amnestia\|amnestovaný]]. Po amnestii a prepustení z väzenia žil v Bratislave a písal pamäti. ~~Po prepustení z väzenia sa stretával~~Stretával s niektorými predstaviteľmi bývalej prvej Slovenskej republiky, napr. poslancom [[Pavol Čarnogurský\|Pavlom Čarnogurským]] a spisovateľom [[Milo Urban\|Milom Urbanom]]. == Vzťahy s komunistickými intelektuálmi == Napriek tomu, že sa Mach podieľal na perzekúcii komunistickej strany, udržiaval koncom 30. a v prvej polovici 40. rokov vzťahy s niektorými známymi komunistami, [[Vladimír Clementis\|Vladimírom Clementisom]] a [[Laco Novomeský\|Lacom Novomeským]]. Vyskytuje sa mienka, že tieto vzťahy mu pred Národným Súdom zachránili život. Avšak túto hypotézu odmieta ako Machov obžalobca [[Anton Rašla\|Rašla]]<ref>Anton Rašla a Ernest Žabkay, Proces s dr. J. Tisom, Tatrapress 1990; kapitola "Ako to bolo s trestom pre A. Macha</ref>, tak aj samotný Mach <ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008;</ref>. Obaja zhodne tvrdia, že svedectvo Novomeského a iných až tak nezávažilo a že Mach za svoj život vďačí najmä tomu, že sa v očakávaní istej smrti otvorene hlásil k všetkému čo vykonal (narozdiel od prezidenta [[Jozef Tiso\|Tisa]], ktorý v očakávaní amnestie vinu zvaľoval na Nemcov). Tento prístup údajne presvedčil predsedu národného súdu [[Igor Daxner\|Daxnera]], ktorý sa rozhodol neodsúdiť Macha na smrť. Aby mu ako menej populárnemu z dvojice Tiso-Mach (tretí súdený [[Ferdinand Ďurčanský\|Ďurčanský]] bol v exile) mohli dať menej prísny trest, Daxner a Rašla s pomocou [[Michal Gera\|dr. Michala Geru]] nafingovali u Macha "náhle ochorenie" (pľúcna choroba), a presunuli ho do neskoršieho ~~prípadu~~pojednávania kde už dostal len trest 30 rokov väzenia. Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že Mach sa ešte pred vojnou alebo počas nej stretával s [[Gustáv Husák\|Gustávom Husákom]]<ref>Napríklad článok [http://zena.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2563433 Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?]</ref>, avšak toto vo svojich pamätiach popierajú ako Husák<ref>Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991, strana 29-32;</ref>, tak aj Mach<ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008; v kapitole "Vraj vôľu ľudu vyjadrujú tanky" (strana 250) Mach tu opisuje svoje prvé stretnutie s Husákom v roku 1956</ref>. Tieto tvrdenia po roku 1990 šíril [[Rudolf Barák]]<ref>Článok Rudolfa Baráka v Českých Novinách 6. decembra, citovaný v knihe Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991</ref> (ktorý sa v päťdesiatych rokoch zúčastnil prípravy vykonštrovaného procesu proti Husákovi) s odvolaním na šéfa protikomunistického oddelenia ÚŠB [[Imrich Sucký\|Imricha Suckého]]. == Spomienky Alexandra Macha == V roku [[2008]] vyšli vo vydavateľstve [[Matica slovenská\|Matice slovenskej]] spomienky Alexandra Macha pod názvom ''Z ďalekých ciest''. Z väčšej časti ide o písomnosti, ktoré Machovi v roku [[1978]] ukradla [[ŠtB]] a boli uložené v Prahe na MV ČR ako tajné. Po ich sprístupnení ich dediči (zať [[Karol Kubík]]...) a viacerí spolupracovníci (napr. [[František Vnuk]], ktorý napísal aj doslov) skompletizovali, roztriedili a obohatili fotodokumentáciou. == Referencie ==

Alexander Mach: Rozdiel medzi revíziami