Antonín Janoušek: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d +ref
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie, upresnenie, podnadpisy
Riadok 62:
Vyučil sa za strojného zámočníka vo Viedni, pracoval ako robotník na rôznych miestach v monarchii a v Nemecku.<ref name=":0">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. 441.</ref> V roku [[1895]] sa stal členom [[Sociálnodemokratická strana|sociálnodemokratickej strany]]. V roku [[1906]] sa stal robotníckym novinárom (Zájmy občanské, Nový jihočes. dělník, Nová doba, Zájmy želez. zřízence)<ref name=":0" /> a funkcionárom robotníckych združení v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]].
 
=== Slovenská republika rád ===
Koncom roka [[1918]] sa zapojil do diania pri komunistickom prevrate v Maďarsku. Od januára 1919<ref name=":0" /> žil v [[Budapešť|Budapešti]], kde pracoval ako dopisovateľ [[Kladno|kladnianskych]] novín ''Svoboda''. V roku [[1919]] viedol českú a slovenskú sekciu v ústrednom výbore Maďarskej komunistickej strany. Autor brožúr (''Komunism a diktatúra proletariátu''), spoluzakladateľ Slov. tlačovej agentúry a viacerých novín. Po vpáde revolučných maďarských jednotiek na Slovensko vyhlásil [[20. jún]]a [[1919]] v [[Prešov]]e [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]] a sám sa stal členom jej [[Revolučný výkonný výbor|Revolučného výkonného výboru]] a predsedom [[Revolučná vládna rada|Revolučnej vládnej rady]]. Dňa [[7. júl]]a [[1919]] československé jednotky vytlačili maďarské vojská z územia Československa a Slovenská republika rád zanikla.
 
=== Emigrácia do ZSSR ===
Po vpáde revolučných maďarských jednotiek na Slovensko vyhlásil [[20. jún]]a [[1919]] v [[Prešov]]e [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]] a sám sa stal členom jej [[Revolučný výkonný výbor|Revolučného výkonného výboru]] a predsedom [[Revolučná vládna rada|Revolučnej vládnej rady]]. Dňa [[7. júl]]a [[1919]] československé jednotky vytlačili maďarské vojská z územia Československa a Slovenská republika rád zanikla.
PoO mesiac neskôr, v auguste [[1919]], po páde [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] v auguste [[1919]] bol väznený v Maďarsku a neskôr v roku [[1920]] ho [[Miklós Horthy|Horthyho]] režim odsúdil a potom vydal československým úradom. V roku [[1920]] kandidoval v [[prezident]]ských voľbách proti [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]], ale získal len 2 hlasy zo 411.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
Po páde [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] v auguste [[1919]] bol väznený v Maďarsku a neskôr v roku [[1920]] ho [[Miklós Horthy|Horthyho]] režim odsúdil a vydal československým úradom.
 
V roku [[1920]] kandidoval v [[prezident]]ských voľbách proti [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masarykovi]], ale získal len 2 hlasy zo 411.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno = F.
Řádek 79 ⟶ 77:
| miesto =
| jazyk = }}
</ref>  V roku [[1921]] sa pokúsil o ilegálny prechod do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], bol zatknutý a obvinený z vlastizrady. Po intervencii Sovietskeho zväzu a priznaní sovietskeho občianstva sa tam v roku [[1922]] presťahoval a stal sa zmocnencom [[Medzinárodná robotnícka pomoc|Medzinárodnej robotníckej pomoci]] hladujúcim v Povolží<ref name=":1" />. Najprv žil v [[Rusko|ruskej]] autonómnej oblasti [[Čuvašsko]] (teraz republika Ruskej federácie), v hlavnom meste [[Čeboksary]], pria Volge,bol kderiaditeľom niekoľkých sovchozov<ref name=":1" />. V [[Čeboksary]] založil aj sirotinec a kde je po ňom pomenovaná ulica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
</ref>  
V roku [[1921]] sa pokúsil o ilegálny prechod do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], bol zatknutý a obvinený z vlastizrady. Po intervencii Sovietskeho zväzu a priznaní sovietskeho občianstva sa tam v roku [[1922]] presťahoval a stal sa zmocnencom [[Medzinárodná robotnícka pomoc|Medzinárodnej robotníckej pomoci]]. Najprv žil v [[Rusko|ruskej]] autonómnej oblasti [[Čuvašsko]] (teraz republika Ruskej federácie), v hlavnom meste [[Čeboksary]], pri Volge, kde založil sirotinec a kde je po ňom pomenovaná ulica.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 102 ⟶ 99:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> V rokoch [[1937]] – [[1941]] pôsobil v [[Moskva|Moskve]] ako riaditeľ továrne na [[čaj]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu
}}</ref>  
 
V rokoch [[1937]] – [[1941]] pôsobil v [[Moskva|Moskve]] ako riaditeľ továrne na [[čaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 115 ⟶ 110:
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Zomrel v roku [[1941]] prirodzenou smrťou.<ref name="Kolman">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = R.
| meno = Karel