Peter Jilemnický: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Starekolena (diskusia | príspevky)
hotovo
Starekolena (diskusia | príspevky)
oprava citacie a podnadpisy
Riadok 11:
 
== Životopis ==
Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Základné vzdelanie získal na [[meštianska škola|meštianskej škole]] v [[Kyšperk]]u a v [[Červená Voda (okres Ústí nad Orlicí)|Červenej Vode]], potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v [[Chrudim]]i, no napokon maturoval (zložil učiteľskú skúšku) na učiteľskom ústave v [[Levice (Slovensko)|Leviciach]] až v roku 1921. Medzitým pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] (Voměrovice 1920-21). Vojenskú službu vykonával v rokoch 1921 až 1923, najprv v Rimavskej Sobote, neskôr v Banskej Bystrici<ref name=":0">Peter Jilemnický, referáty.sk, [http://referaty.atlas.sk/slovencina-a-cestina/literatura/36063/ online]</ref>, kde sa zoznámil s Gottwaldom<ref name=":2">''[[Encyklopédia Slovenska|Encyklopédia Slovenska II E-J]]''. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1978. s. </ref> a aj pod jeho vplyvom roku <!-- 1921 bez zdroja, len spominane na inych wiki ako zakladajuci clen KSČ -->1922<ref name=":02" /> vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Potom sa živil ako učiteľ na [[Slovensko|Slovensku]] (vo [[Svrčinovec|Svrčinovci]] 1923-26, krátko v roku 1926 v [[Čadca|Čadci]]). Na Slovensku hovoril po slovensky bez poznateľného akcentu<ref name=":1">Vzpomínka Ignáce Strýčka, žáka Petra Jilemnického, [http://www.tlbhistory.szm.com/p130.htm online]</ref>. 12. júla 1926<ref name=":2" /> bez povolenia úradov<ref name=":1" /> emigroval do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ako učiteľ a kronikár družstva [[Interhelpo]] vycestoval do [[Frunze]]. Od roku 1927 bol registrovaný ako občan ZSSR<!-- podľa ruskej wiki -->, keď žil v krajanskej obci [[Pavlovka]] (Krasno-Čechovka). Zároveň dva roky (1928-1929) študoval na Štátnom ústave žurnalistiky (GIŽ) v [[Moskva|Moskve]]. Urobil si aj výlet na Kaukaz, kde pôsobil medzi českými a slovenskými kolonistami [[Interhelpo]] a z tohto prostredia neskôr (1930) napísal román ''Zuniaci krok''.
 
=== Dva roky v krajine sovietov ===
12. júla 1926<ref name=":2" /> bez povolenia úradov<ref name=":1" /> emigroval do [[Sovietsky zväz|ZSSR]] ako učiteľ a kronikár družstva [[Interhelpo]] vycestoval do [[Frunze]]. Od roku 1927 bol registrovaný ako občan ZSSR<!-- podľa ruskej wiki -->, keď žil v krajanskej obci [[Pavlovka]] (Krasno-Čechovka). Zároveň dva roky (1928-1929) študoval na Štátnom ústave žurnalistiky (GIŽ) v [[Moskva|Moskve]]. Urobil si aj výlet na Kaukaz, kde pôsobil medzi českými a slovenskými kolonistami [[Interhelpo]] a z tohto prostredia neskôr (1930) napísal román ''Zuniaci krok''.
 
=== Spisovateľ - bojovník ===
Po návrate zo ZSSR najprv (1929) pracoval v Ostrave ako redaktor [[Pravda (slovenský denník)|Pravdy]] a potom ako učiteľ v [[Trnava|Trnave]] a v [[Šajdíkove Humence|Šajdíkových Humenciach]] (1930-32), [[Kostolec (okres Považská Bystrica)|Kostolci]] - [[Záskalie (okres Považská Bystrica)|Záskalí]] (1932-36) a od roku 1936 vo [[Svätý Jur|Svätom Jure]], kde si nechal postaviť dom. Medzitým v roku 1934 sa v Moskve zúčastnil na prvom zjazde únie sovietskych spisovateľov. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci [[Lednické Rovne]], kde dokončil dielo ''Kompas v nás''. Z tohto prostredia napísal aj novelu ''Sklári''.
 
Roku 1938 ako český učiteľ odchádza nie celkom dobrovoľne do Česka ([[Poříčí u Litomyšle]], neskôr [[Budislav]]) kde nielen učí, ale sa aj zapája do ilegálnej činnosti KSČ. 27. októbra 1942 ho zatklo Gestapo a bol odsúdený na osem rokov nútených prác a prevezený do pracovného tábora [[Griebo|Griebo pri Coswigu]], neskôr do tábora [[Dessau]]. 
 
=== Kariéra po vojne ===
Do [[Svätý Jur|Jura]] sa opäť vrátil v júni [[1945]]. Sám, bez manželky Ruženy, ktorá sa liečila v Tatrách (zomrela v Jure v r. 1947 na krčnú tuberkulózu). V rovnakom roku nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež. V roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta [[Všeslovanský výbor|Všeslovanského výboru]] v [[Belehrad]]e. Od roku [[1948]] do predčasnej smrti 19.mája 1949 bol kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]].
 
== Vyznamenania a memorábilie ==
Posmrtne mu bol udelený titul [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]].