Friedrich August von Hayek: Rozdiel medzi revíziami

Bol riaditeľom Rakúskeho ústavu pre výskum konjunktúry ([[Österreichisches Institut für Konjunkturforschung]]), profesorom [[London School of Economics]] a od roku [[1950]] profesorom [[Chicagská univerzita|Chicagskej univerzity]]. V roku 1947 Hayek inicioval založenie [[Mont Pelerin Society]], ktorej cieľom je uľahčiť výmenu ídeí medzi liberálnymi učencami v perspektíve posilnenia princípov slobodnej spoločnosti a ich uplatňovania. V roku [[1974]] mu spolu s [[Gunnar Myrdal|Gunnarom Myrdalom]] bola udelená [[Nobelova cena]] za ekonómiu. Cena im bola udelená za „ich priekopnícku prácu v oblasti monetárnej teórie a hospodárskych cyklov a za ich prenikavú analýzu interdependencie ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych fenoménov“. Jeho hlavným ideologickým oponentom bol [[John Maynard Keynes]].

Hayek bol jedným z hlavných kritikov kolektivizmu v 20. storočí. Podľa neho, všetky formy kolektivizmu, aj tie založené na dobrovoľnej spolupráci, musia byť udržiavané centrálnou autoritou (štátom). Avšak Hayek si myslí, že hlavnou úlohou štátu by malo byť udržiavanie vlády práva, s čo najmenšou mierou zásahov. Vo svojej knihe [[Cesta do nevoľníctva]] (The Road to Serfdom, 1944) Hayek argumentuje, že zásahy, socializmus, si vyžadujú centrálne ekonomické plánovanie a že toto vedie ku totalitarizmu. Z knihy: "Aj keď sľub moderných socialistov za väčšiu slobodu je skutočný a úprimný, v posledných rokoch, na pozorovateľa za pozorovateľom, robia dojem nepredvídané následky socializmu, mimoriadna podobnosť v mnohých ohľadoch, ktoré sú podmienkami 'komunizmu' a 'fašizmu'".

Centrálna plánovacia autorita by musela disponovať nástrojmi, ktoré by najprv ovplyvňovali, neskôr ale až riadili spoločenský život, pretože vedomosti potrebné na centrálne plánovanie, sú zo svojej podstaty decentralizované. Je zaujímavosťou, že Keynes uznal problémy, ktoré sa v Ceste do otroctva popisujú, riešil by ich však opačne ako Hayek - ešte väčším plánovaním.