Klement Gottwald: Rozdiel medzi revíziami

Klement Gottwald, prvý česko-slovenský „robotnícky“ prezident, mal síce robotnícky pôvod, ale fyzicky pracoval veľmi krátko. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej poľnohospodárskej robotníčky. Pred [[prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] sa vyučil vo [[Viedeň|Viedni]] za stolára. Tam sa aj prvý raz dostal do styku s organizovaným robotníckym hnutím. Zúčastňoval sa na schôdzach českej sociálnodemokratickej mládeže, pracoval v robotníckej telovýchovnej jednote a postupne sa zoznamoval s myšlienkami socializmu. V rokoch [[1915]] až [[1918]] bol vojakom [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorskej]] armády, ale v lete 1918 dezertoval. Po vzniku samostatného Československa slúžil dva roky v česko-slovenskej armáde. V rokoch [[1920]]–[[1921]] pracoval v [[Rousínov|Rousínove]] ako stolársky robotník a fukcionár telovýchovnej jednoty.

 

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-R90009, Budapest, II. Weltfestspiele, Festumzug, tschechische Delegation (cropped).jpg|250px|thumb|Československá delegácia na oslavách medzinárodného dňa detí v Budapešti, roku 1949. Vľavo nesený portrét je Gottwald, vpravo [[Stalin]]]]

V roku [[1921]] odštiepením zo [[Československá sociálne demokratická strana robotnícka|sociálnodemokratickej strany]] vznikla [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistická strana Československa]]. Aj vo Zväze robotníckych telovýchovných jednôt si jej komunisticky zameraná časť vytvorila v roku 1921 novú organizáciu - Federáciu robotníckych telovýchovných jednôt (FRTJ).  Organizačne boli jednoty FRTJ rozdelené na obvody, okresy a kraje (na Slovensku župy). Gottwald dokázal získať všetky jednoty svojho okresu do novej organizácie a bol starostom 20. okresu FRTJ. V júni 1921 svoje jednoty priviedol na I. robotnícku spartakiádu (nazývanú olympiáda<ref>Svaz dělnických tělovýchovných jednot ČR - Historie DTJ (z Dodatku Ottova slovníku naučného, vydání z r.1932, díl druhý, svazek první, str.23), [http://www.sdtj.cz/o-nas/ Online]</ref>) v Prahe na Maninách. V septembri 1921 z Rousínova odišiel do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], kde sa stal redaktorom komunistického časopisu [[Hlas ľudu]]. Zároveň začal so zakladaním budovaním telovýchovných jednôt v okrese Banská Bystrica (napríklad v [[Sásová|Sásovej]]<ref>KVETA FAJČÍKOVÁ: Gottwaldov kameň skončil v základoch kravína, sme.sk, 6. okt 2015, [http://nasabystrica.sme.sk/c/8026601/gottwaldov-kamen-skoncil-v-zakladoch-kravina.html Online]

</ref>). V Bansko-bystrickej jednote bol zástupca primátora a zároveň bol konateľom 47. okresu FRTJ. Na novembrovej konferencii slovenských FRTJ (1921) bol zvolený konateľom XIII. župy so sídlom v [[Žilina|Žiline]]{{bez citácie}} a čoskoro potom sa stal vedúcim redaktorom [[Časopis Spartakus|časopisu FRTJ - Spartakus]]. V roku 1922 sa presťahoval do [[Vrútky|Vrútok]], kam sa rozhodnutím [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] presťahovali redakcie komunistických časopisov. Pribudla k nim aj [[Pravda chudoby|Pravdu chudoby]] (od roku 1924 len [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] a od [[1925]] ako ústredný tlačový orgán KSČ sa Slovensku) a [[Proletárka]]. Často bol Gottwald jediným redaktorom aj autorom článkov. V roku 1923 sa stal členom Krajského výboru KSČ v [[Žilina|Žiline]] a členom Tlačového výboru KSČ pre Slovensko. Vo Vrútkach sídlila aj župa FRTJ pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, ktorej bol konateľom{{bez citácie}}<!-- čo je v rozpore s predchádzajúcim textom: XIII. župy so sídlom v Žiline -->. Na Slovensku sa okrem iných zoznámil s [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]]<ref>Vladimír Jancura: Ako Gottwald prepadol alkoholu, Pravda, 16. júna 2008, [http://spravy.pravda.sk/zaujimavosti/clanok/246654-ako-gottwald-prepadol-alkoholu/ Online]

 

== Boľševizácia strany ==