Cunami: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d -rozsiahly text bez zdroja
Riadok 1:
=== '''Cunami/tsunami''' ===
[[Súbor:The_Great_Wave_off_Kanagawa.jpg|thumb|''"Veľká vlna pri Kanagawe"'' alebo cunami, ako ho zvečnil slávny japonský výtvarník [[Kacušika Hokusai]] na obraze z cyklu ''"36 pohľadov na horu Fudži"'' z 20. rokov 19. storočia]]
[[Súbor:Tsunami-kueste.01.vm.jpg|thumb|Vznik cunami]]
'''Cunami''' alebo '''tsunami''' (v anglickom prepise ''tsunami''; z [[japončina|japonského]] 津波 znamenajúce ''prístavná vlna, alebo vlna v prístave'') je jedna alebo niekoľko po sebe idúcich vĺn na hladine [[mora]], ktoré vznikajú pri silnom [[zemetrasenie|zemetrasení]] pod hladinou mora, podmorskom [[podmorský zosuv|zosuve]], či pevninskom zosuve (obe sú spôsobené najčastejšie podmorským zemetrasením), erupcii podmorského vulkánu, erupcii pevninského vulkánu, počas ktorého dôjde k jeho deštrukcii - prepadnutiu sa jeho časti do mora, alebo dopade [[meteorit]]u do mora alebo jeho blízkosti. Slovo cunami budeme používať len v prípade "štandardných" tsunami, v iných prípadoch ponecháme medzinárodné "tsunami"Namiesto ''cunami'' sa niekedy nesprávne používa termín ''[[prílivová vlna]]'', ale z vedeckého pohľadu ide o rôzne deje. Správny názov je morská prívalová vlna, alebo prílivu podobná/na príliv sa ponášajúca vlna. Prílivové vlny sú dôsledkom slapových javov (príliv a odliv) a prichádzajú pravidele v 6-hodinových cykloch. Výska prílivu závisí od fáz mesiaca. Skočný, syzigídny, konjunkčný, čiže najvyšší príliv nastáva pri splne, resp. nove Mesiaca a najnižší príliv - hluchý, kvadratúrový zase pri prvej a tretej štvrti Mesiaca. Cunami, prichádzajúce z veľkej diaľky sa nazývajú teletsunami/tele tsunami. Ich ničivosť býva zväčša nižšia kvôli prejdenej vzdialenosti, ale nie je tomu tak vždy. Príkladom sú 2 série cunami, prvá z 1. apríla 1946 a druhá 22. mája 1960, ktoré sú popísané nižšie. Za cunami možno považovať aj vlny spôsobené tektonickou činnosťou na veľkých vodných plochách (jazerách). Príkladom takejto vlny je Spirit Lake, nachádzajúce sa na svahoch sopky Mount St. Helens v štáte Washington (najseverozápadnejší štát v USA s výnimkou Aljašky, ktorú od USA oddeľuje Kanada), alebo prípad Vajontskej priehrady. Toto popíšeme v odstavci "Megatsunami".
== '''Fyzika cunami''' ==
[[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jeho [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jeho výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v ráde stoviek kilometrov, čo určuje jeho správanie. Vlna s takou veľkou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pretože rýchlosť vlny je všeobecne v plytkých vodách určená vzťahom <math>{\sqrt{g d}}</math>, kde <math>g</math> je [[gravitačné zrýchlenie]] a <math>d</math> hĺbka, cunami získa na hlbokom mori rýchlosť až 700&nbsp;km&nbsp;h<sup>-1</sup>. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v&nbsp;cm až desiatkach&nbsp;cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 [[meter|metrov]] a viac. Vďaka veľmi veľkej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Zjednodušene možno povedať, že výšku cunami určuje dĺžka/výška vertikálneho posunu morského dna. Tento vertikálny posun určuje základnú výšku cunami, jej výšky sa mení v závislosti od typu pobrežia (otvorené, či zatvorené), alebo tiež reliéfu morského dňa a miery jeho stúpania smerom k pobrežiu, pláži. Blížiacu sa vlnu nie je možné, v dôsledku rôznosti klesania dna smerom z pevniny do mora vždy v dostatočnom čase zbadať. V prípade prudko klesajúceho dna je vlnu vidieť krátko pred jej úderom na pobrežie, kde pozorovateľ stojí. Ak klesá dno mierne, vlnu pozorovateľ spozoruje skôr.
 
Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často zobrazovaná a vo svedectvách ľudívyobrazovaná, ktoríide cunami videli opisovaná. Javí sa teda ako náhla záplava rýchlo postupujúca doo pobrežnejnáhlu oblastizáplavu. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v ráde kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút. Vlny prichádzajú viaceré, v časovom odstupe od niekoľko minút až po polhodinu, zriedkavo i hodinu. Úmrtia sú zapríčinené aj tým, že ľudia sa po prvej, či prvých vlnách vrátia na pobrežie a pred ďalšou blížiacou sa vlnou nestihnú utiecť, resp. ignorujú výstrahu.
'''Megatsunami'''
 
Erupcia vulkánu z 20. mája 1980 spôsobila obrovský zosuv, ktorý zasiahol toto jazero. Po výbuchu sa výška Mt. St. Helens znížila o viac ako 300 metrov. Výška vĺn v jazere bola až 350 metrov. Tento prípad zaraďujeme kvôli veľkej výške vĺn do kategórie megatsunami.Iným príkladom je Vajontská priehrada pri obci Vajont v Taliansku na úpätí Dolomitov (časti Álp v Taliansku), kde takisto vznikla prívalová vlna patriaca do kategórie megatsunami. Okrem javu cunami poznáme aj jav megatsunami. V tomto prípade ide o vlnu vysokú 100 metrov a ešte oveľa viac, ktorá je oproti bežnej cunami nápadná i na otvorenom mori. Takáto vlna môže vzniknúť pri obrovských pevninských zosuvoch, alebo dopade meteoritu. Očitými svedkami a prístrojmi je zaznamenaná lokálna megatsunami v zálive Lituya na juhovýchodnej Aljaške. Vlnu pozorovali 6 ľudia, ktorí boli po dvoch na 3 lodiach. Stalo sa tak 9. júla 1958 večer o 22:15 hod. za svetla, keďže v týchto zemepisných šírkach sú dni v lete veľmi dlhé. Do vody sa vtedy zrútilo 90 miliónov ton skál a ľadu. Voda dosiahla na náprotivnom vrchu 524 m a v zálive výšku 30 - 90 metrov. Na otvorenom oceáne sa rozplynula, ale bola zaznamenaná na Havaji, na stanici merania výšky prílivu v Honolulu. Tými ľudmi boli otec a syn Howard a Sonny Ulrichovci, svedectvo vyrozprával otec Howard a manželia Swansonovci, svedectvo vyrozprával William A. Swanson. K obdobným, ale menším vlnám došlo v tomto zálive aj v minulosti, v rokoch 1853, 1899, 1936, vlny dosiahli výšku 120, resp. 60, resp. 150 metrov. Iné miesta, kde hrozí vznik megatsunami sú ostrov Havaj (Hawaii), známy tiež ako Big island, či ostrov La palma. Na ostrove Havaj je tektonická trhlina pozdĺž dlhej časti západného pobrežia ostrova, ktorá sa každým rokom tektonickou činnosťou zväčšuje. Megatsunami v tomto prípade môže zasiahnuť Japonsko a krajiny na východnom (pacifickom) pobreží Ázie. V prípade ostrova La Palma v Atlantickom oceáne je nebezpečnou sopka Cumbre Vieja, ktorej zosun do Atlantického oceánu by spôsobil vlnu, ktorá by zasiahla východné pobrežie Severnej Ameriky, hlavne USA. Zosuv do vôd Atlantického oceána by spôsobil zosuv, ktorý vy zapríčinila veľmi horúca až vriaca voda vo vnútri vulkánu. Vodu zohrieva tektonická činnosť samotného vulkánu. Labilné horniny, stabilitu ktorých by táto veľmi horúca, resp. vriaca voda narušila, by sa zosunuli po stabilných horninách ako po šmýkačke do vôd Atlantického oceánu.
 
== '''Fyzika cunami''' ==
[[Energia]] cunami je konštantná a závisí od jeho [[rýchlosť|rýchlosti]] a štvorca (druhej mocniny) jeho výšky. Keď vlna dorazí k pobrežiu, jej výška rastie a rýchlosť klesá. [[Vlnová dĺžka]] cunami je veľmi veľká, v ráde stoviek kilometrov, čo určuje jeho správanie. Vlna s takou veľkou vlnovou dĺžkou sa správa aj na voľnom [[oceán]]e ako v plytkej vode. Pretože rýchlosť vlny je všeobecne v plytkých vodách určená vzťahom <math>{\sqrt{g d}}</math>, kde <math>g</math> je [[gravitačné zrýchlenie]] a <math>d</math> hĺbka, cunami získa na hlbokom mori rýchlosť až 700&nbsp;km&nbsp;h<sup>-1</sup>. Pri pobreží sa ale vlna značne spomalí. Kým na hlbokom mori je cunami ťažko pozorovateľné (zvyčajne má výšku v&nbsp;cm až desiatkach&nbsp;cm), pri pobreží nahromadená energia zdvíha vlnu až do výšky 30 [[meter|metrov]] a viac. Vďaka veľmi veľkej vlnovej dĺžke na hlbokom mori môže cunami putovať tisíce kilometrov bez väčších strát energie. Zjednodušene možno povedať, že výšku cunami určuje dĺžka/výška vertikálneho posunu morského dna. Tento vertikálny posun určuje základnú výšku cunami, jej výšky sa mení v závislosti od typu pobrežia (otvorené, či zatvorené), alebo tiež reliéfu morského dňa a miery jeho stúpania smerom k pobrežiu, pláži. Blížiacu sa vlnu nie je možné, v dôsledku rôznosti klesania dna smerom z pevniny do mora vždy v dostatočnom čase zbadať. V prípade prudko klesajúceho dna je vlnu vidieť krátko pred jej úderom na pobrežie, kde pozorovateľ stojí. Ak klesá dno mierne, vlnu pozorovateľ spozoruje skôr.
 
Z pohľadu pozorovateľa na brehu skôr než o vodnú stenu, ako je často zobrazovaná a vo svedectvách ľudí, ktorí cunami videli opisovaná. Javí sa teda ako náhla záplava rýchlo postupujúca do pobrežnej oblasti. Aj keď vlna pri pobreží spomalí až stokrát, stále má vlnovú dĺžku v ráde kilometrov. Počas niekoľkých minút stúpne hladina mora až o desiatky metrov a po niekoľkých minútach voda zase opadne. V niektorých miestach sa vďaka zlému odtoku môže udržať aj dlhší čas. Ohromné množstvo prúdiacej vody pochopiteľne pácha rozsiahle škody. Pri prenikaní cez prekážky vytvára dojem silných vĺn. Čelo vlny býva z brehu viditeľné. Jeho výška je ale len predzvesťou toho, čo príde počas nasledujúcich minút. Vlny prichádzajú viaceré, v časovom odstupe od niekoľko minút až po polhodinu, zriedkavo i hodinu. Úmrtia sú zapríčinené aj tým, že ľudia sa po prvej, či prvých vlnách vrátia na pobrežie a pred ďalšou blížiacou sa vlnou nestihnú utiecť, resp. ignorujú výstrahu.
 
Častokrát, ale nie vždy predchádza úderu cunami na pobrežie náhle ustúpenie (stiahnutie sa) vody z pobrežia, akýsi "falošný" odliv. Inokedy býva predzvesťou príchodu cunami menšia záplava, po ktorej nasleduje príchod samotnej cunami. Častokrát sa stáva, že "falošný" odliv nenastane, resp. ho nespozorujú.
 
== Varovné systémy ==
Řádek 21 ⟶ 13:
 
Jeden z varovných systémov je projekt CREST (angl. ''Consolidated Reporting of Earthquakes and Tsunamis'') na západnom pobreží [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a na [[Havaj (štát)|Havaji]]. Náhle cunami ale nemožno predpovedať žiadnym podobným systémom.
 
Sila cunami má svoju klasifikáciu F0-F5 (neškodnú až veľmi ničivú). Stupeň F0-F1 spozorujú často len ľudia ktorí dobre poznajú more.
 
== Katastrofické cunami v dejinách ==
[[Súbor:2004 Indonesia Tsunami Complete.gif|thumb|Animácia cunami z roku 2004 v Indickom oceáne]]
* Tisícky [[Portugalsko|Portugalcov]], ktorí prežili veľké [[Zemetrasenie v Lisabone v roku 1755|lisabonské zemetrasenie]] v roku [[1755]], na sviatok Všetkých svätých (1. novembra) zomreli krátko potom, ako dorazilo cunamido dolnej časti mesta, kam obyvatelia utiekli z horných častí mesta, aby si zachránili životcunami. Keď voda ustúpila, v prístave ostali len vraky lodí.
* V roku [[1883]] explodoval sopečný ostrov [[Krakatoa]] v Indonézii. Séria veľkých cunami o výške skorocez 40&nbsp;m v(pri Sundskej úžine medzi ostrovmi Jáva a Sumatrapobreží) sa šírila celým svetom. Cunami boli pozorované v [[Indický oceán|Indickom]], [[Tichý oceán|Tichom]] aj [[Atlantický oceán|Atlantickom]] oceáne. Pozorovateľné boli dokonca aj v prielive [[La Manche]].
* [[15. jún]]a 1896 zasiahlo [[Japonsko|japonský]] ostrov [[Honšú]] obrovské cunami. Rybári, ktorí boli sotva 30&nbsp;km od pobrežia, ho vôbec nezaznamenali, ale na ostrove zabilo 28&nbsp;000&nbsp;ľudí a zničilo 275&nbsp;km pobrežia.
* Silné zemetrasenie o sile 9,6&nbsp;stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]] v [[Čile]] [[22. máj]] [[1960]]. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie dovtedy zaznamenané. To vyvolalo cunami, ktoré spôsobilo rozsiahle škody na [[Havaj (štát)|Havaji]] a zasiahlo aj 16&nbsp;800&nbsp;km vzdialené [[Japonsko]], kde zabilo stovky ľudí. Tiež zasiahlo Havajské ostrovy. Príchod vlny bol predpovedaný varovným centrom v Honolulu, vlna však namiesto polnoci udrela až o jednej hodine nadránom a zahynuli v nej tí, ktorí sa po omeškaní vlny vrátili spať k pobrežiu, resp. tí, ktorí ju (z roztopaše) chceli vidieť na vlastné oči.
* 1. apríla 1946 vznikla po silnom zemetrasení o sile 8,6 stupňov Richterovej stupnice v oblasti Aleutských ostrovov cunami, ktorá okrem ostrova Unimak, na ktorom zomreli 6 strážcovia novopostaveného železobetónového majáku, zasiahla Havajské ostrovy, hlavne mestá Hilo a dedinku Lapahoehoe na východnom pobreží ostrova Havaj (Hawaii/Big island). 2 roky na to vzniklo prvé varovné stredisko pred cunami v Honolulu na havajskom ostrove Oahu.
* Silné zemetrasenie o sile 9,6&nbsp;stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]] v [[Čile]] [[22. máj]] [[1960]]. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie dovtedy zaznamenané. To vyvolalo cunami, ktoré spôsobilo rozsiahle škody na [[Havaj (štát)|Havaji]] a zasiahlo aj 16&nbsp;800&nbsp;km vzdialené [[Japonsko]], kde zabilo stovky ľudí. Tiež zasiahlo Havajské ostrovy. Príchod vlny bol predpovedaný varovným centrom v Honolulu, vlna však namiesto polnoci udrela až o jednej hodine nadránom a zahynuli v nej tí, ktorí sa po omeškaní vlny vrátili spať k pobrežiu, resp. tí, ktorí ju (z roztopaše) chceli vidieť na vlastné oči.
* Ničivé cunami, ktoré bolo dôsledkom zemetrasenia [[12. júl]]a [[1993]] o sile 7,8&nbsp;zabilo na malom [[Japonsko|japonskom]] ostrove [[Okuširi]] blízko ostrova [[Hokkaidó]] 202&nbsp;ľudí a stovky ďalších zranilo.
* Ďalšie náhle cunami zasiahlo pobrežie juhovýchodnej [[Ázia|Ázie]] ([[India|Indie]], [[Srí Lanka|Srí Lanky]], [[Maledivy|Maledív]], [[Bangladéš]]a, [[Mjanmarsko|Mjanmarska]], [[Thajsko|Thajska]], [[Malajzia|Malajzie]] a [[Indonézia|Indonézie]]) ráno [[26. december|26. decembra]] [[2004]]. Neskôr zasiahlo aj ďalšie ostrovy v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] ([[Madagaskar]], [[Seychely]], [[Réunion]] a [[Maurícius]]) a takisto východné pobrežie [[Afrika|Afriky]] ([[Somálsko]], [[Tanzánia]] a [[Keňa]]). Zabilo vyše dvestotisíc ľudí a postihlo ďalšie milióny. Na tisícoch kilometrov pobrežia spôsobilo rozsiahle škody. Pochádzalo z podmorského zemetrasenia o sile 8,9 stupňov Richterovej stupnice pri severnom cípe ostrova [[Sumatra]].