Hermann Hesse: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: doplnená o nový titul |
Doplnená biografia čiastočne z odb. literatúry, čiastočne z hesla na českej Wikipédii |
||
Riadok 33:
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
'''Hermann Hesse''' (* [[2. júl]] [[1877]], [[Calw]], [[Nemecko]] – † [[9. august]] [[1962]], [[Montagnola]], [[Švajčiarsko]]) bol [[Švajčiarsko|švajčiarsky]] spisovateľ, esejista a maliar [[Nemecko|nemeckého]] pôvodu, nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|za literatúru]] za rok [[1946]].
== Biografia ==
Hermann Hesse sa narodil v švábskom meste [[Calw (mesto)|Calw]]. Jeho otec Johannes Hesse (1847 – 1916) bol pobaltským Nemcom a synom lekára Carla Hermanna Hesseho (1802 - 1896), ktorý mal ruské občianstvo. Otec bol tiež na misii v [[India|Indii]], ale v roku 1873 sa presťahoval do mesta [[Calw (mesto)|Calw]], kde žil známy protestantský misionár Hermann Gundert (1814 - 1893), ktorý tiež pôsobil na misii v [[India|Indii]] a po návrate do Nemecka sa stal uznávaným lingvistom so špecializáciou na [[malajálamčina|malajálamský jazyk]]. Jeho dcéru Mariu Gundert (1842 – 1902) si vzal Johannes Hesse v roku 1874 za manželku. V čase sobáša s Johannesom Hessem bola už vdovou, jej prvým manželom bol evanjelický misionár Charles Isenberg (1840 - 1870), z manželstva mala dvoch synov. Z manželstva s Johannesom Hessem mala šesť detí, ale dve v detstve zomreli. Hermann bol druhorodeným dieťaťom. Hermann Hesse neskôr rodinné vzťahy opisoval ako láskyplné a atmosféru domova ako duchovne inšpirujúcu. <ref>MICHELS, Volker (ed.): ''Hesse : Sein Leben in Bildern und Texten.'' Frankfurt am Main : Insel Verlag, 1987, s. 20 – 40 (o jeho rodine).</ref>
V rokoch 1881 – 1886 Johannes Hesse s rodinou býval v [[Bazilej]]i, kde redigoval istý misijný časopis. V roku 1886 sa rodina vrátila do [[Calw (mesto)|Calwu]]. Malý Hermann strávil šťastné detstvo v [[Bazilej]]i a [[Calw (mesto)|Calwe]], ale v denníkoch jeho matky sa často opakujú záznamy o jeho živej náture a zároveň umeleckých sklonoch (rád kreslil, spieval a dokonca skladal prvé detské verše). Hesse študoval do roku 1890 na tamojšej latinskej škole, neskôr na gymnáziu v [[Göppingen]]e. Hoci Hermann nebol výnimočne usilovným žiakom, veľmi blízky vzťah mal k antickým jazykom a najmä k poézii (veľký vplyv v mladosti na neho mala [[Friedrich Hölderlin|Hölderlinova]] poézia).
V roku 1891 vstúpil Hesse do evanjelického seminára v meste [[Maulbronn]]. Opustil ho však za dramatických okolností (po pokuse o útek) už po polročnom pobyte. Následne študoval na gymnáziu v [[Bad Cannstatt]]e, neďaleko [[Stuttgart]]u, ale aj tu vydržal len necelý rok.
V roku 1893 sa učil za kníhkupeckého pomocníka v [[Esslingen]]e, v roku 1894 sa stal zámočníckym učňom v rodnom meste [[Calw (mesto)|Calw]] v továrni na vežové hodiny, ale v roku 1895 sa vrátil k profesii kníhkupca. Viac ako manuálne činnosti a praktické otázky existencie ho ale priťahovalo štúdium klasických jazykov, európskych dejín a východných kultúr.
V roku 1899 sa odsťahoval do švajčiarskeho [[Bazilej]]a, kde si našiel nenáročné miesto v kníhkupectve. Popri tom začal literárne tvoriť. Najprv písal lyrickú poéziu, ktorá bola neskôr publikovaná pod názvom ''Romantické piesne''. Ale až vďaka úspechu jeho prvého románu, romantického príbehu ''Peter Camenzind'' (1904), sa mohol oslobodiť od práce v kníhkupectve. Usadil sa v meste [[Gaienhofen]] na brehu [[Bodamské jazero|Bodamského jazera]] a oženil sa s o niečo staršou fotografkou Máriou Bernoulliovou, s ktorou mal troch synov. Tu napísal svoj druhý román ''Pod kolesom'' (1906), v ktorom sa inšpiroval traumami z obdobia vlastného detstva a dospievania. V roku 1911 podnikol cestu do [[India|Indie]], [[Singapur]]u a [[Indonézia|Indonézie]]. Cesta však pro Hesseho neznamenala žiadne stotožnenie sa s východným svetom. Hesse si skôr počas cesty uvedomil, že človek z Európy je odlišný a že príslovečné „svetlo z Východu“ mu neprinesie žiadne riešenia problémov, ktorých riešenie musí hľadať v sebe samom. Po návratu z cesty sa Hesse s rodinou usadil v roku 1912 v [[Bern|Berne]]. Od tej doby žil permanentne vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Do vypuknutia prvej svetovej vojny napísal dva do značné miery autobiografické romány ''Gertrúda'' (1910) a ''Panský dom'' (1914).
V období prvej svetovej vojny došlo v Hesseho živote k zásadnému obratu. Hesse ako presvedčený humanista a pacifista s vojnou nesúhlasil. V novembri roku 1914 publikoval v ''Neuen Zürcher Zeitung'' antimilitaristický článok ''Ó bratia, preč s tými tónmi'', nazvaný podľa verša z [[Friedrich Schiller|Schillerovej]] ''Ódy na radosť''. V Nemecku sa okamžite stal terčom nenávistných útokov, najmä v tlači, ktorá ho označovala za vlastizradcu. Keď jeho humanistickú výzvu odmietli aj predstavitelia nemeckej kultúry, Hesse si uvedomil, že Nemecko ovládol zhubný nacionalizmus, čo pokladal za predzvesť národnej skazy. Keďže bol stále nemeckým občanom, vzťahovala sa na neho povinná vojenská služba. Prihlásil sa preto na nemeckom vyslanectve v [[Bern]]e a bol zaradený do tamojšieho oddelenia pre starostlivosť o nemeckých vojnových zajatcov. Redigoval pre nich dva časopisy (''Deutschen Internierten Zeitung'' a ''Sonntagsbote für die deutschen Kriegsgefangenen'') a tiež zorganizoval požičovňu nemeckých kníh. Túto službu bral Hesse veľmi vážne a dosť ho vyčerpávala. V roku 1916 navyše zomrel jeho otec, ochorel jeho najmladší syn a postupne sa mu rozpadalo jeho manželstvo (jeho manželka totiž trpela schizofréniou a napokon bola trvalo hospitalizovaná). Hesse z týchto dôvodov prepadol depresiám a nakoniec sa podrobil psychoanalytickej terapii. [[psychoanalýza|Psychoanalýzu]] začal hlbšie študovať, pretože ju chápal ako všeobecne použiteľný nástroj pre pochopenie rozporných alebo skrytých motivácií ľudského konania.
Na jar roku 1919 sa Hesse presťahoval z [[Bern]]u do mestečka [[Montagnola]] v [[kantón]]e [[Ticino (kantón)|Ticino]] (nemecky a francúzsky Tessin), do tzv. ''Casa Camuzzi''. V roku 1923 prijal švajčiarske štátne občianstvo a zároveň sa rozviedol s manželkou. Po úradnom rozvode prvého manželstva sa roku 1924 po druhýkrát oženil s mladou speváčkou Ruth Wengerovou, s ktorou sa zoznámil krátko po príchode do [[Montagnola|Montagnoly]]. Manželstvo ale nevydržalo ani rok a po dlhšej faktickej odluke nasledoval roku 1927 úradný rozvod. Jeho tretia manželka, historička umenia Ninon Dolbinová, Židovka rakúskeho pôvodu, ktorú si zobral za manželku v roku 1931, mu bola intelektuálne rovnocennou partnerkou a vernou družkou až do konca jeho života. Od roku 1931 tiež začal žiť v novom dome, ktorý si dal postaviť podľa svojich predstáv. V tomto dome dňa 9. augusta 1962 zomrel na mozgovú porážku. Je pochovaný spolu s manželkou na cintoríne San Abbondio v [[Montagnola|Montagnole]].
== Dielo ==
Jeho dielo ovplyvnilo učenie psychoanalýzy a budhistická a hinduistická filozofia. Medzi jeho najznámejšie literárne diela patria ''[[Stepný vlk]]'', ''[[Siddhártha]]'' a ''[[Hra so sklenenými perlami]]'' (tiež známa ako ''Magister Ludi''). Ako 40-ročný, po nervovom zrútení, sa začal venovať výtvarnému umeniu.
| |||