Štít (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami

rozšírenie
(→‎Objekty: typo gram)
(rozšírenie)
 
poznámky=}}
 
'''Štít''' ({{vjz|lat|''scutum''}}) je jedno z 88 [[súhvezdie|súhvezdí]] modernej astronómie. ZaviedolPatrí homedzi [[Johannesštyri Hevelius]]najmenšie vsúhvezdia rokusevernej [[1687obloha|oblohy]] poda názvomje '''Štítpiatym Sobieskeho'''najmenším (zsúhvezdím {{vjz|lat|''Scutumcelkove. Sobiescianum''}})Nachádza akosa poctuvo [[Poľsko|poľskému]]veľmi kráľovijasnej časti [[JánMliečna III.cesta (Poľskosvietiaci pás)|Jánovi III.Mliečnej Sobieskemucesty]], ktorýblízko porazilgalaktického pristredu. [[Viedeň|Viedni]]Je [[Osmanskáto ríša|Turkov]]jediné vzachované rokusúhvezdie, [[1683]]ktoré má politický podtext.
 
Zaviedol ho [[Johannes Hevelius]] v roku [[1687]] pod názvom '''Štít Sobieskeho''' (z {{vjz|lat|''Scutum Sobiescianum''}}) ako poctu [[Poľsko|poľskému]] kráľovi [[Ján III. (Poľsko)|Jánovi III. Sobieskemu]], ktorý porazil pri [[Viedeň|Viedni]] [[Osmanská ríša|Turkov]] v roku [[1683]].
 
== Hviezdy ==
Obrazec Štítu neobsahuje nijaké jasnejšie hviezdy, celá oblasť je na hviezdy bohatá. Najjasnejšia hviezda a zároveň jediná hviezda, ktorej jasnosť je väčšia ako 4. [[magnitúda]], je [[alfa Scuti]]. Nakoľko Štít nie je staroveké súhvezdie, nemá tento [[oranžový obor]] nijaké pomenovanie. Ide pravdepodobne o hviezdu v poslednom štádiu vývoja, ktorej jadro sa chystá zrútiť do [[biely trpaslík|bieleho trpaslíka]].
 
Druhá najjasnejšia hviezda, [[beta Scuti]], má magnitúdu 4,22. Je [[žltý obor|žltým obrom]] a [[spektroskopická dvojhviezda|spektroskopickou dvojhviezdou]], ktorej zložky sa obehnú každých 834 dní alebo za 2,28 roka. Spektroskopický spoločník je bielou hviezdou [[hlavná postupnosť|hlavnej postupnosti]].
 
[[Gama Scuti]] je buď bielou hviezdou hlavnej postupnosti alebo bielym [[podobor|podobrom]]. Zaujímavý je jej [[vlastný pohyb]]. Jeho rýchlosť a smer ukazujú, že pred 2,1 miliónmi rokov míňala Slnko len vo vzdialenosti 14 [[ly]].
 
[[Delta Scuti]] je obor typu F4. Vo svojom jadre spálil všetok vodík a teraz je vo fáze premeny na [[červený obor|červeného obra]]. Je známy tým, že mení svoju magnitúdu s hlavnou periódou iba 4,65 hodiny. Delta Scuti dala meno malej, ale špecifickej [[premenná hviezda typu Delta Scuti|skupine pulzujúcich premenných hviezd]], ktorých periódy sú spravidla extrémne krátke – len niekoľko hodín. Delta Scuti má dvoch veľmi slabých sprievodcov.
 
[[Epsilon Scuti]] je ďalším žltým obrom. V jeho okolí sa nachádza až päť slabučkých sprievodcov, s veľkou pravdepodobnosťou zdanlivých.
 
Necelé 3° juhozápadne od alfa Scuti sa nachádza [[dvojhviezda]] [[Struve 2325]]. Jej zložky majú odstup 12,3″ a magnitúdy 5,8. a 9,3.
 
Ďalšou premennou hviezdou je nadobor [[R Scuti]]. Jeho jasnosť kolíše oveľa zjavnejšie než u delta Scuti, preto bola prvou objavenou premennou hviezdou v tomto súhvezdí.
 
== Objekty ==
[[File:Messier object 011.jpg|left|thumb|[[Divá kačica (hviezdokopa)|Divá kačica (M11)]], ktorá patrí k najbohatším a najhustejším jasným [[otvorená hviezdokopa|otvoreným hviezdokopám]] oblohy]]
[[Hviezdy oblak v Štíte]] je jedna z najjasnejších a najlepšie viditeľných oblasti Mliečnej cesty. V súhvezdí sa nachádza bohatá [[otvorená hviezdokopa]] [[Hviezdokopa Divá kačica (hviezdokopa)|M11]], nazývaná aj ''Divá kačica''. Je to jeden z objektov [[Messierov katalóg|Messierovho katalógu]]. Pozostáva zo stoviek [[hviezda|hviezd]] a pri pozorovaní malým ďalekohľadom má tvar písmena "V"{{--}}ako kŕdeľ kačíc. Z toho vznikol jej populárny názov. V súhvezdí sa nachádza ešte jedna otvorená hviezdokopa{{--}}[[Hviezdokopa M26|M26]].
 
V súhvezdí sa nachádza ešte otvorená hviezdokopa{{--}}[[Hviezdokopa M26|M26]]. S magnitúdou 8 patrí k tým slabším otvoreným hviezdokopám z Messierovho katalógu. Ďalšia otvorená hviezdokopa je [[NGC 6664]] necelého pol stupňa od hviezdy alfa Scuti. K slabším otvoreným hviezdokopám pre stredne veľké amatérske ďalekohľady patrí aj [[NGC 6683]]. Leží v blízkosti spojnice hviezd alfa a beta Scuti. Nenápadnou otvorenou hviezdokopou je [[NGC 6649]] ležiaca viac ako 2° južne od alfa Scuti.
 
Nachádza sa tu aj jedna [[guľová hviezdokopa]] – [[NGC 6712]], ktorá bola objavená až v roku [[1749]]. 20-centimetrovým ďalekohľadom možno v tom istom zornom poli pozorovať aj slabú planetárnu hmlovinu [[IC 1295]].
 
[[G21.5-0.9]] je veľmi slabá hmlovina, ktorá [[zvyšok supernovy|vznikla výbuchom supernovy]].
 
== Poloha ==
Štít patrí medzi tie najmenšie súhvezdia, ktoré sú pozorovateľné z našej zemepisnej šírky. Nachádza sa južne od svetového rovníka medzi [[Orol (súhvezdie)|Orlom]], [[Had (súhvezdie)|Chvostom Hada]] a [[Strelec (súhvezdie)|Strelcom]]. Štyri najjasnejšie hviezdy v ňom tvoria písmeno Y. Súhvezdie o polnoci kulminuje začiatkom júla vo výške 30° nad južným [[horizont]]om.
 
== Zdroje ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Hermann
| meno = Joachim
| titul = Hviezdy
| redaktori = PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,
| prekladatelia = Ing. Květoslav Spiller
| ilustrátori = Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová
| vydavateľ = Ikar
| rok = 1998
| rok copyrightu = 1985
| počet zväzkov =
| počet strán = 287
| edícia = Sprievodca prírodou
| isbn = 80-7118-475-6
}}
 
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Klezcek
| meno = Josip
| odkaz na autora = Josip Kleczek
| titul = Velká encyklopedie vesmíru
| redaktori = Jitka Zykánová
| vydanie = prvé
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok copyrightu = 2002
| isbn = 80-200-0906-X
| edícia = 2480
| jazyk = česky
}}
 
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Moore
| meno = Patrick
| titul = Hviezdy a planéty
| redaktori = Katarína Bobríková, Ladislav Donauer
| prekladatelia = Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská
| vydanie = Prvé slovenské vydanie
| typ vydania = revidované a rozšírené vydanie
| vydavateľ = Slovart
| miesto = Bratislava
| rok = 2001
| rok copyrightu = 1993, 1995, 1997
| počet strán = 256
| isbn = 80-7145-341-2
}}
 
* {{Citácia elektronického dokumentu
{{Astronomický výhonok}}
| priezvisko = Kaler
| meno = Jim
| url = http://stars.astro.illinois.edu/sow/sowlist.html
| vydavateľ = STARS
| jazyk = anglicky
}}
 
{{Súhvezdia}}
12 476

úprav