Leonid Iľjič Brežnev: Rozdiel medzi revíziami

 

=== Vzostup ===

Po vojne pracoval v politickej správe armády a dosiahol hodnosť [[generálmajor]]a. V politike sa pred ním odvíjala sľubná kariéra. Postupoval v straníckej hierarchii, až sa začiatkom 50. rokov prepracoval do blízkosti [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifa Visarionoviča Stalina]] a stal sa členom Sekretariátu Ústredného výboru (ÚV) KSSZ. Po Stalinovej smrti v roku [[1953]] sa podľa niektorých zdrojov podieľal na zatknutí [[Lavrentij Pavlovič Berija|Beriju]]. V tomto období však stratil všetky vysoké funkcie a tri roky pracoval v službách strany v [[Kazachstan]]e. Brežnev sa opäť objavil v [[Moskva|Moskve]] roku [[1957]] v súvislosti s bojom o Stalinovo dedičstvo v [[Kremeľ|Kremli]], z ktorého vyšiel víťazne [[Nikita Sergejevič Chruščov]] a jeho ľudia. Brežneva považovali za jedného z nich. V prvej polovici [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] sa v sovietskom [[štát]]nom a vojenskom vedení uskutočnilo niekoľko významných zmien, Brežnev sa dostal do úzkeho kruhu Chruščovovych spolupracovníkov v júli 1964. V októbri 1964 sa podieľal spolu s [[Alexej Nikolajevič Kosygin|A. N. Kosyginom]] na odstránení Chruščova z vedúcich funkcií v strane.

 

 

=== Posledné roky a smrť ===

Posledné dva roky Brežnev sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu prakticky nepodieľal na riadení krajiny. Jeho zdravotný stav sa zhoršil cez zimu na prelome rokov 1981/82. Krajinu medzitým riadilo vrcholné politické vedenie Politbyra, hlavne [[Andrej Gromyko]], [[Dmitrij Ustinov]], [[Michail Suslov]] a [[Jurij Andropov]]. Za Brežnevovho nástupcu bol považovaný M. Suslov, ale ten zomrel v januári 1982 vo veku 79 rokov. Následne začal skrytý boj o moc, ktorý sa podarilo vyhrať vtedajšiemu šéfovi KGB J. Andropovovi.