Vancouver: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 52 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
wikilinky
d (→‎Dejiny: wikilinky)
d (wikilinky)
Podľa [[Archeológia|archeologických]] vykopávok je možné prvé osídlenie tejto oblasti datovať do obdobia medzi rokmi 6000 až 8000 pred Kr.<ref>{{cite web | last = Thom| first = Brian|year = 1996| url = http://home.istar.ca/~bthom/LONGTERM-FIN.htm | title = Stó:lo Culture - Ideas of Prehistory and Changing Cultural Relationships to the Land and Environment| accessdate =31.07.2008}}</ref><ref name = Atlas>{{cite book | author=Carlson, Keith Thor (ed.) | title= A Stó:lō-Coast Salish Historical Atlas | location=Vancouver, BC | publisher=Douglas & McIntyre | year=2001 | pages = 6–18 | isbn=1-5505-4812-3}}</ref> Mesto sa nachádza na tradičnom území [[Indiáni|indiánskych]] kmeňov [[Squamish]], [[Musqueam]] a [[Tsleil-Waututh]] zo skupiny [[Pobrežní Sališovia|pobrežných Sališov]]. Svoje osady mali na mieste dnešného Vancouveru, na miestach ako je [[Stanley Park]], zátoka [[False Creek]], [[Kitsilano (Vancouver)|Kitsilano]], Point Grey a ústie [[Fraser (rieka)|rieky Fraser]].<ref name = Atlas/> Pobrežné oblasti ako prvý z [[Európania|európanov]] preskúmal v roku [[1791]] [[Španielsko|španielsky]] prieskumník [[José María Narváez]], ktorého o rok neskôr nasledoval [[Spojené kráľovstvo|britský]] kapitán [[George Vancouver]].<ref>{{cite book| last = Davis| first = Chuck | coauthors = W. Kaye Lamb | title = Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia | publisher = Linkman Press| date = 1997 | location = Surrey, BC| pages = 34–36| url = http://www.discovervancouver.com/GVB/captain-george-vancouver.asp | id = ISBN 978-1-896846-00-2}}</ref> [[Simon Fraser]], prieskumník a obchodník [[Severozápadná spoločnosť|Severozápadnej spoločnosti]] bol prvým európanom, ktorý stál na mieste dnešného Vancouveru. V roku [[1808]] splavil [[Fraser (rieka)|rieku Fraser]] až po [[West Point Grey (Vancouver)|West Point Grey]], blízko miesta, kde sa dnes nachádza [[University of British Columbia]].<ref>{{cite web| title = History of City of Vancouver| publisher = Caroun.com| url = http://www.caroun.com/Countries/America/Canada/Vancouver/2-VancouverHistory.html | accessdate =01.07.2008}}</ref>
 
[[Súbor:Vancouver Gastown Gassy Jack.jpg|left|thumb|Socha [[John Deighton|Gassy Jacka]] v historickej štvrti [[Gastown (Vancouver)|Gastown]]]]
[[Sobia zlatá horúčka]], ktorá vypukla v roku [[1861]] priviedla vyše 25 000 mužov, väčšinou z [[Kalifornia|Kalifornie]], k ústiu [[Fraser (rieka)|rieky Fraser]]. Položila základy trvalého osídlenia, ktoré vzniklo v roku [[1862]] na mieste dnešnej mestskej časti [[Marpole (Vancouver)|Marpole]] na farme McLeary pri rieke, východne od starej osady indiánskeho kmeňa Musqueam.<ref name="Vancouver's past">{{cite book| last = Hull| first = Raymond| title = Vancouver's Past| publisher = University of Washington Press| date = 1974| location = Seattle|coauthors=Soules, Gordon, Soules, Christine| id = ISBN 978-0-295-95364-9}}</ref> Píla postavená v ''Moodyville'' (súčasný [[North Vancouver (mesto)|North Vancouver]]) položila základy drevospracujúceho priemyslu, ktorý sa rýchlo rozvíjal so stavbou ďalších prevádzok na južnom brehu a v okolí zátoky patriacej kapitánovi Edwardovi Stampovi. Stamp, ktorý začal ťažiť drevo v okolí mesta [[Port Alberni (Britská Kolumbia)|Port Alberni]] sa pokúsil postaviť pílu v [[Brockton Point]]e, na mieste kde sa dnes nachádza [[maják]] vo východnej časti [[Stanley Park|Stanley parku]], no silné vodné prúdy a útesy ho nakoniec donútili postaviť ho na Gore Street, ktoré sa neskôr stalo známe ako [[Hastings Mill]]. Píla sa stala centrom mesta, okolo ktorého sa sformoval dnešný Vancouver. S príchodom [[Kanadská pacifická železnica|Kanadskej pacifickej železnice]] začal jej význam postupne klesať, no naďalej ostala dôležitou súčasťou mesta až do jej zatvorenia v [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]].<ref name="GVB">{{cite book | last = Davis| first = Chuck| title = The Greater Vancouver Book: An Urban Encyclopaedia | publisher = Linkman Press| date = 1997| location = Surrey, British Columbia | pages = 39–47| url = http://www.discovervancouver.com/gvb/history-of-vancouver.asp|accessdate =|id = ISBN 978-1-896846-00-2}}</ref>
 
Vancouver je jedným z najmladších miest v Britskej Kolumbii.<ref name="Horizons">{{cite book | last = Cranny| first = Michael| coauthors = Jarvis, Moles, Seney| title = Horizons: Canada Moves West| publisher = Prentice Hall Ginn Canada| date = 1999| location = Scarborough, ON| id = ISBN 978-0-13-012367-1}}</ref> Ďalšia z osád, [[Gastown (Vancouver)|Gastown]] sa rýchlo rozrástla v roku [[1867]] v okolí krčmy, ktorú postavil [[John Deighton]], prezývaný [[John Deighton|Gassy Jack]].<ref name="Horizons"/><ref>{{cite web|title=Gastown.org - History|url=http://www.gastown.org/history/index.html|accessdate=01.07.2008}}</ref> V roku [[1870]] vláda provincie [[Britská Kolumbia]] preskúmala osadu a rozhodla o založení mesta, ktoré premenovala na [[Granville (Britská Kolumbia)|Granville]] na počesť Britského ministra pre kolónie [[Granville Leveson-Gower|Granvilla Levesona-Gowera]]. Toto miesto spolu s jeho prírodným prístavom bolo neskôr vybrané ako konečná zastávka Kanadskej pacifickej železnice.
 
[[Súbor:Canadian steam.jpg|thumb|Prvá lokomotíva, ktorá dorazila do Vancouveru po trase transkontinentálnej železnice v roku 1887]]
Na kanadské pomery sú [[podnebie (klíma)|klimatické podmienky]] nezvyčajne mierne.<ref>{{cite web| title = Weather Winners — Mildest Winters| publisher = Environment Canada| url = http://www.on.ec.gc.ca/weather/winners/element.cfm?lang=e | accessdate =01.07.2008}}</ref> Vancouver má oceánsku klímu, ktorá je otepľovaná teplým japonským oceánskym prúdom. Letné mesiace sú slnečné s príjemnými teplotami, v júli a auguste sa priemerná teplota pohybuje okolo 22 stupňov [[Stupeň Celzia|Celzia]], v januári okolo 8 stupňov.<ref>{{cite web|title=British Columbia - Weather and Climate|url=http://www.britishcolumbia.com/information/details.asp?id=16|accessdate=01.07.2008}}</ref> Najvyššia nameraná teplota 34,4 °C bola zaznamenaná [[30. júl]]a [[2009]], čím prekonala predchádzajúci rekord 33,8 °C z predošlého dňa, [[29. júl]]a 2009.<ref>{{cite web|title=Hottest day ever recorded in Vancouver|url=http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/29/bc-heat-wave-forecast.html|accessdate=04.08.2009|archiveurl=http://web.archive.org/web/20090731182327/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/29/bc-heat-wave-forecast.html|archivedate=2009-07-31}}</ref><ref>{{cite web|title=Temperature record broken in Lower Mainland — again|url=http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/30/bc-090730-heat-record.html|accessdate=04.08.2009|archiveurl=http://web.archive.org/web/20090803160458/http://www.cbc.ca/canada/british-columbia/story/2009/07/30/bc-090730-heat-record.html|archivedate=2009-08-03}}</ref> Celodenné mrazy a sneženie býva zriedkavé. Priemerné množstvo [[Dážď|zrážok]] v celej oblasti je {{mm|1219|m}} za rok, no na severe na úpätí hôr naprší za rok vyše {{mm|2000|m}}.<ref name="aboutvancouver" /> Zrážky sa najčastejšie vyskytujú medzi októbrom a začiatkom apríla.
 
Stromy a rastliny vo Vancouveri a okolí sa skladajú z [[Dažďový les|dažďových lesov]] mierneho pásma pozostávajúcich z [[Borovicorasty|ihličnanov]] a zmiešaných skupín [[javor]]ov a [[Jelša|jelší]] a aj veľkých [[močiar]]istých oblastí (aj vo vyšších polohách z dôvodu horšieho odvodnenia).<ref>{{cite web| title= Stanley Park, Vancouver Parks Board, 2006| url=http://www.city.vancouver.bc.ca/Parks/parks/stanley/|publisher=City of Vancouver |accessdate=01.07.2008}}</ref> Medzi ihličnany, vyskytujúce sa v oblasti patrí [[smrek sitkanský]], [[tuja riasnatá]], [[jedľovec rôznolistý]] a [[douglaska tisolistá]]. Ihličnany v oblasti Vancouveru sa vyznačujú najväčšou koncentráciou vysokých stromov z týchto druhov na celom pobreží Britskej Kolumbie. Iba v zátoke [[Elliott Bay]] v [[Seattle|Seattli]] sú stromy, ktoré sa môžu porovnávať s tými vo fjorde [[Burrard Inlet]] a v zátoke [[English Bay]]. Najväčšie stromy sa vyskytovali v oblasti dnešného [[Gastown (Vancouver)|Gastownu]], miesta, kde sa s ťažbou dreva začalo najskôr a na južných brehoch zátok [[False Creek]] a English Bay, najmä na okolí pláže [[Jericho Beach]]. Les v [[Stanley Park]]u je väčšinou druhej a tretej generácie, ťažba dreva v ňom prebiehala medzi [[60. roky 20. storočia|60.]] až [[80. roky 20. storočia|80. rokmi 20. storočia]]. Ešte dnes sa v ňom dajú nájsť dôkazy používania starých techník ťažby dreva, ako napríklad zárezy v stromoch po používaní dosiek, ktoré sa do nich pri rezaní stromu vrážali. Drevorubač, ktorý na nich stál, tak mohol strom píliť vo väčšej výške, kde bol kmeň stromu užší ako pri zemi.<ref>{{cite web| title= Stanley Park: Forest - Monument Trees| url=http://vancouver.ca/parks/parks/stanley/nature.htm|publisher=vancouver.ca |accessdate=04.08.2009}}</ref>
 
[[Súbor:Vancouverpalms.jpg|thumb|Palmy pri pláži [[Sunset Beach]] sú pre mesto netypické, no sú vhodným potvrdením jeho miernej klímy v porovnaní so zvyškom Kanady]]
72 932

úprav