|
'''Soomaaliland''' (-po somálsky; po anglicky ''[[Somaliland]]'') resp. '''Árd as-Súmál''' (-po arabsky -أرض الصومال), dlhý tvar '''Soomaalilandská republika/Republika Árd as-Súmál''' (po somálsky: ''Jamhuuriyadda Soomaaliland'', po arabsky: ''Džumhúríja Árd as-Súmál'') je neuznaný de facto štát v severnom [[Somálsko|Somálsku]]. Hlavným mestom je [[Hargaysa]], počet obyvateľov 3,5 milióna. Bol vyhlásený v máji 1991 a režim je pomerne demokratický. Nachádza sa na území bývalého [[Britské Somálsko|Britského Somálska]]. Úradné jazyky sú [[somálčina]] a [[arabčina]].
==Koloniálna éra==
Počas koloniálneho obdobia , presnejšie v roku [[1882]] bol egyptský Soomaaliland podmanený Britmi potom, ktorí okupovali samotný Egypt. Roku [[1884]] sa Soomaaliland stal oficiálnym britským protektorátom. Britský protektorát zahŕňal oblasti dnešného [[Maakhir]] , [[Puntland]] a Soomaaliland. Za druhej svetovej vojny v roku [[1940]] území nakrátko dobyla talianska armáda. O rok neskôr, v lete [[1941]] bol Soomaaliland dobytý Britmi späť a bola zriadená opätovná britská nadvláda nielen nad Berberov, ale aj celým Soomaalilandu.
26. júna [[1960]] získal Soomaaliland na Veľkej Británii nezávislosť a stal sa samostatným štátom. Talianske Somálsko získalo nezávislosť o 4 dni neskôr. 1. júla 1960 sa obe entity spojili do jedného suverénneho štátu, Somálskej republiky . Prvý ministerský predseda Soomaalilandu [[Muhammad Hadži Ibrahím Egal]] sa stal ministerským predsedom novovzniknutého štátu.
==Zlúčenie==
Somaliland bol právoplatnou súčasťou Somálskej republiky od 1. júla [[1960]] . Ako administratívne jednotka bol Somaliland rozpustený po zlúčení Somálskej republiky a jeho územie bolo rozdelené a alebo včlenené do rôznych provincií. Klany [[Isaaq]] a [[Majeerteen]] trpeli represiami režimu [[Siada Barreho]] , ktorý sa dostal k moci vďaka prevratu v roku [[1969]] . Jeho režim zastavil cestu Somálska smerom k demokracii a zasial v spoločnosti secesionistické myšlienky. Vláda Barreho kulminovala brutálny trojročnú občianskou vojnou v ktorej bolo zabitých 50 000 ľudí a zo zeme utieklo na pol milióna ľudí. Barreho režim však somálsku občiansku vojnu neprežil a jej vyústením bolo vytvorenie Druhej republiky Somaliland.
==Druhá republika==
Po kolapse ústrednej vlády v Somálsku sa vedenie Somalilandu rozhodlo vystúpiť z únie so Somálskom a roku [[1991]] , presnejšie 18. mája bola vyhlásená Republika Soomaaliland, ako nástupca krátko trvajúceho štátu Somaliland. Tento čin však nenašiel pochopenie a podporu žiadneho štátu a nový Somaliland nebol nikým uznaný. Zem bola po rokoch občianskej vojny spustošená.
Prvým prezidentom sa stal [[Abdirahman Ahmed Ali Tuur]] . Muhammad Haji Ibrahim Egal bol Veľkou radou národného zmierenia v Bora zvolený ako jeho nasledovník v roku [[1993]] . Táto rada trvala počas 4 mesiacov a viedla nielen k zlepšeniu bezpečnostnej otázky, ale napomohla k celkovej stabilizácii mladého štátu. Egal bol znovu zvolený aj v roku [[1997]] a zotrval na čele do svojej smrti v máji [[2002]]. Roku [[2003]] bol v slobodných voľbách zvolený do čela štátu skoršie viceprezident [[Daahir Riyaale Kaahin]]. V roku [[2006]] prepukla v Somálsku vojna medzi Zväzom islamských súdov a etiópskymi armádnymi silami, avšak tento konflikt nijako priamo nezasiahol severnejšie situovaný Somaliland.
V roku [[2010]] sa konali trikrát odložené voľby, v ktorých vyhral opozičný kandidát [[Ahmed M. Mahamoud Silanyo]] s 49.94 percentami hlasov.
== Iné projekty ==
| 