Verzia z 11:03, 2. august 2016 upraviť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací →‎Referencie: doplnené ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 06:03, 9. august 2016 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací d preklep Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 44: V roku 1893 sa učil za kníhkupeckého pomocníka v [[Esslingen]]e, v roku 1894 sa stal zámočníckym učňom v rodnom meste [[Calw (mesto)\|Calw]] v továrni na vežové hodiny, ale v roku 1895 sa vrátil k profesii kníhkupca. Viac ako manuálne činnosti a praktické otázky existencie ho ale priťahovalo štúdium klasických jazykov, európskych dejín a východných kultúr. V roku 1899 sa odsťahoval do švajčiarskeho [[Bazilej]]a, kde si našiel nenáročné miesto v kníhkupectve. Popri tom začal literárne tvoriť. Najprv písal lyrickú poéziu, ktorá bola neskôr publikovaná pod názvom ''Romantické piesne''. Ale až vďaka úspechu jeho prvého románu, romantického príbehu ''Peter Camenzind'' (1904), sa mohol oslobodiť od práce v kníhkupectve. Usadil sa v meste [[Gaienhofen]] na brehu [[Bodamské jazero\|Bodamského jazera]] a oženil sa s o niečo staršou fotografkou Máriou Bernoulliovou, s ktorou mal troch synov. Tu napísal svoj druhý román ''Pod kolesom'' (1906), v ktorom sa inšpiroval traumami z obdobia vlastného detstva a dospievania. V roku 1911 podnikol cestu do [[India\|Indie]], [[Singapur]]u a [[Indonézia\|Indonézie]]. Cesta však ~~pro~~pre Hesseho neznamenala žiadne stotožnenie sa s východným svetom. Hesse si skôr počas cesty uvedomil, že človek z Európy je odlišný a že príslovečné „svetlo z Východu“ mu neprinesie žiadne riešenia problémov, ktorých riešenie musí hľadať v sebe samom. Po návratu z cesty sa Hesse s rodinou usadil v roku 1912 v [[Bern\|Berne]]. Od tej doby žil permanentne vo [[Švajčiarsko\|Švajčiarsku]]. Do vypuknutia prvej svetovej vojny napísal dva do značné miery autobiografické romány ''Gertrúda'' (1910) a ''Panský dom'' (1914). V období prvej svetovej vojny došlo v Hesseho živote k zásadnému obratu. Hesse ako presvedčený humanista a pacifista s vojnou nesúhlasil. V novembri roku 1914 publikoval v ''Neuen Zürcher Zeitung'' antimilitaristický článok ''Ó bratia, preč s tými tónmi'', nazvaný podľa verša z [[Friedrich Schiller\|Schillerovej]] ''Ódy na radosť''. V Nemecku sa okamžite stal terčom nenávistných útokov, najmä v tlači, ktorá ho označovala za vlastizradcu. Keď jeho humanistickú výzvu odmietli aj predstavitelia nemeckej kultúry, Hesse si uvedomil, že Nemecko ovládol zhubný nacionalizmus, čo pokladal za predzvesť národnej skazy. Keďže bol stále nemeckým občanom, vzťahovala sa na neho povinná vojenská služba. Prihlásil sa preto na nemeckom vyslanectve v [[Bern]]e a bol zaradený do tamojšieho oddelenia pre starostlivosť o nemeckých vojnových zajatcov. Redigoval pre nich dva časopisy (''Deutschen Internierten Zeitung'' a ''Sonntagsbote für die deutschen Kriegsgefangenen'') a tiež zorganizoval požičovňu nemeckých kníh. Túto službu bral Hesse veľmi vážne a dosť ho vyčerpávala. V roku 1916 navyše zomrel jeho otec, ochorel jeho najmladší syn a postupne sa mu rozpadalo jeho manželstvo (jeho manželka totiž trpela schizofréniou a napokon bola trvalo hospitalizovaná). Hesse z týchto dôvodov prepadol depresiám a nakoniec sa podrobil psychoanalytickej terapii. [[psychoanalýza\|Psychoanalýzu]] začal hlbšie študovať, pretože ju chápal ako všeobecne použiteľný nástroj pre pochopenie rozporných alebo skrytých motivácií ľudského konania.

Hermann Hesse: Rozdiel medzi revíziami