Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d obr. a iné proj. |
doplnenie z dvoch zdrojov |
||
Riadok 1:
'''Sovietska invázia do Afganistanu''' bola ozbrojená intervencia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] v [[Afganistan]]e na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti [[mudžáhid]]om. Prebiehala od [[25. december|25. decembra]] [[1979]] do [[15. február]]a [[1989]], kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda
== Predohra invázie ==▼
[[27. apríl]]a [[1978]] sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlády krajiny [[Núr Muhammad Tarákí]], vodca politického krídla [[Chalk]] Ľudovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skončil nepopulárnu a neúspešnú vládu [[Muhammad Daúd|Muhammada Daúda]]. Voľba Tarákího bola politicky prijateľnou aj pre [[Centrálny kabinet komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Kremeľ]].▼
Tarákího [[komunizmus|komunistická]] vláda postupne strácala oporu obyvateľstva. Jednak pre prenasledovanie opozície a tiež pre zavedenie série sociálnych a ekonomických komunistických reforiem, ktoré boli v rozpore s náboženskými a kultúrnymi normami konzervatívneho obyvateľstva tejto moslimskej krajiny. Postupom času vyhlásilo viacero [[islam|moslimských]] vodcov v krajine nastupujúcemu komunizmu v krajine vojnu. Od augusta 1978 musel Tarákího režim čeliť otvorenému odporu, ktorý sťažoval fakt, že na stranu rebelov sa pridali aj niektoré armádne jednotky.<ref>DeHart, B. J., 2008, Afghanistan War. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 62-66</ref>▼
V roku 1979 došlo znova k prevratu a k moci sa dostal dovtedajší predseda vlády [[Hafizulláh Amín]]. Amín využil zahraničnú cestu Tarákího na [[Kuba|Kubu]] a v dobe jeho neprítomnosti zlikvidoval alebo zatkol Tarákího stúpencov a rodinu. Tarákí sa cestou z Kuby zastavil v Moskve, kde ho informovali o stave v krajine a neodporúčali mu návrat. Tarákí sa vrátil do Afganistanu a bol okamžite zatknutý, oficiálne odstúpil zo všetkých funkcií zo zdravotných dôvodov. Na jeho posty okamžite nastúpil Amín.{{Infobox Bitka▼
|konflikt= Sovietska invázia do Afganistanu
|súčasť= [[Studená vojna|Studenej vojny]]
Řádek 16 ⟶ 23:
|sila2=
|straty1= '''Mŕtvych a nezvestných vojakov:''' <br />15 051<br />'''Ranených vojakov:''' <br />53 753 <br /> (oficiálne údaje ZSSR)
|straty2= '''Mŕtvych bojovníkov:''' <br />vyše 1 milión <br />(odhad, vrátane civilistov)
|straty3=
|poznámky=
}}Krátko na to Kremeľ požiadal Amína, aby Tarákího prepustil a umožnil mu odchod do ZSSR. O deň neskôr bol Tarákí v spánku zavraždený. Sovietske vedenie následne začalo pripravovať plán, ako Amína odstrániť. V krajine už dlhšiu dobu dochádzalo k represiám partizánskeho hnutia [[mudžáhid]]ov proti autoritatívnej vláde. Amín, ktorý nepredpokladal zlé úmysly zo strany ZSSR, v zhoršujúcej sa situácii požiadal o [[Motostrelecké vojsko|motostrelecký oddiel]], osobnej stráže v počte asi 500 mužov. Bolo to po tom, čo sa ho opozícia vo vnútri krajiny pokúsila otráviť. Sovieti sledujúci komplikujúcu sa situáciu vyslali okrem zvláštneho oddielu ochranky pre Amína, tvorenej čisto z vojakov sovietskych stredoázijských republík (tzv. „muslimský prápor“) aj [[Specnaz|oddiel]] zvláštneho určenia [[KGB]] Zenit o sile asi 54 mužov. Zatiaľ čo muslimský oddiel, pôvodne nedostal žiadne informácie o tom, čo bude jeho úlohou, jednotka Zenit okamžite začala pripravovať likvidáciu Amína. Po zvážení všetkých aspektov padlo rozhodnutie zaútočiť na Amínov palác Tadž Beg na kraji Kábulu. Išlo o veľmi riskantnú operáciu, pretože palác strážila silná osobná stráž v počte 150 mužov vo vnútri budovy a 1200 ďalších v okolí, spolu s [[prápor]]om tankov [[T-55]], protilietadlovou obranou a podpornými jednotkami<ref>Jiří F. Šiška: ''Prokletá válka / Afgánistán - moskevský Vietnam.'' Votobia, Olomouc, 1999, s. 19</ref>.▼
▲'''Sovietska invázia do Afganistanu''' bola ozbrojená intervencia [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] v [[Afganistan]]e na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti [[mudžáhid]]om. Prebiehala od [[25. december|25. decembra]] [[1979]] do [[15. február]]a [[1989]], kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda, ktorá v priebehu 9 rokov bojov utrpela pomerne vysoké straty. Od [[15. máj]]a [[1988]] bola postupne z Afganistanu sťahovaná. Kvôli brutalite a rozsahu a charakteru bojových operácii je niekedy porovnávaná s [[Vojna vo Vietname|Vietnamskou vojnou]].
▲== Predohra invázie ==
▲[[27. apríl]]a [[1978]] sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlády krajiny [[Núr Muhammad Tarákí]], vodca politického krídla [[Chalk]] Ľudovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skončil nepopulárnu a neúspešnú vládu [[Muhammad Daúd|Muhammada Daúda]]. Voľba Tarákího bola politicky prijateľnou aj pre [[Centrálny kabinet komunistickej strany Sovietskeho zväzu|Kremeľ]].
▲Tarákího [[komunizmus|komunistická]] vláda postupne strácala oporu obyvateľstva. Jednak pre prenasledovanie opozície a tiež pre zavedenie série sociálnych a ekonomických komunistických reforiem, ktoré boli v rozpore s náboženskými a kultúrnymi normami konzervatívneho obyvateľstva tejto moslimskej krajiny. Postupom času vyhlásilo viacero [[islam|moslimských]] vodcov v krajine nastupujúcemu komunizmu v krajine vojnu. Od augusta 1978 musel Tarákího režim čeliť otvorenému odporu, ktorý sťažoval fakt, že na stranu rebelov sa pridali aj niektoré armádne jednotky.<ref>DeHart, B. J., 2008, Afghanistan War. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 62-66</ref>
▲V roku 1979 došlo znova k prevratu a k moci sa dostal dovtedajší predseda vlády [[Hafizulláh Amín]]. Amín využil zahraničnú cestu Tarákího na [[Kuba|Kubu]] a v dobe jeho neprítomnosti zlikvidoval alebo zatkol Tarákího stúpencov a rodinu. Tarákí sa cestou z Kuby zastavil v Moskve, kde ho informovali o stave v krajine a neodporúčali mu návrat. Tarákí sa vrátil do Afganistanu a bol okamžite zatknutý, oficiálne odstúpil zo všetkých funkcií zo zdravotných dôvodov. Na jeho posty okamžite nastúpil Amín.
▲Krátko na to Kremeľ požiadal Amína, aby Tarákího prepustil a umožnil mu odchod do ZSSR. O deň neskôr bol Tarákí v spánku zavraždený. Sovietske vedenie následne začalo pripravovať plán, ako Amína odstrániť. V krajine už dlhšiu dobu dochádzalo k represiám partizánskeho hnutia [[mudžáhid]]ov proti autoritatívnej vláde. Amín, ktorý nepredpokladal zlé úmysly zo strany ZSSR, v zhoršujúcej sa situácii požiadal o [[Motostrelecké vojsko|motostrelecký oddiel]], osobnej stráže v počte asi 500 mužov. Bolo to po tom, čo sa ho opozícia vo vnútri krajiny pokúsila otráviť. Sovieti sledujúci komplikujúcu sa situáciu vyslali okrem zvláštneho oddielu ochranky pre Amína, tvorenej čisto z vojakov sovietskych stredoázijských republík (tzv. „muslimský prápor“) aj [[Specnaz|oddiel]] zvláštneho určenia [[KGB]] Zenit o sile asi 54 mužov. Zatiaľ čo muslimský oddiel, pôvodne nedostal žiadne informácie o tom, čo bude jeho úlohou, jednotka Zenit okamžite začala pripravovať likvidáciu Amína. Po zvážení všetkých aspektov padlo rozhodnutie zaútočiť na Amínov palác Tadž Beg na kraji Kábulu. Išlo o veľmi riskantnú operáciu, pretože palác strážila silná osobná stráž v počte 150 mužov vo vnútri budovy a 1200 ďalších v okolí, spolu s [[prápor]]om tankov [[T-55]], protilietadlovou obranou a podpornými jednotkami<ref>Jiří F. Šiška: ''Prokletá válka / Afgánistán - moskevský Vietnam.'' Votobia, Olomouc, 1999, s. 19</ref>.
[[17. december|17. decembra]] [[1979]] požiadal Amín o vyslanie väčšieho množstva sovietskych jednotiek, ktoré mali pomáhať [[Afganská armáda|Afganskej armáde]] v bojoch proti mudžáhidom. [[25. december|25. decembra]] 1979 začali do krajiny prúdiť sovietske jednotky. Večer toho istého dňa sa zvláštne oddiely pokúsili o odstránenie Amína. Narýchlo pripravený plán útoku na palác počítal s jeho odrezaním od mesta pomocou diverzných akcií a následného útoku. Ten malo uskutočniť 54 mužov oddielu Zenit. Ich chrbát mali kryť príslušníci motostreleckého moslimského práporu, ktorí nemali k palácu pustiť žiadne ďalšie jednotky, do boja vo vnútri ani okolo budovy však nemali zasahovať. V tej istej dobe prebiehala v paláci oslava narodenín jedného z Amínových detí. Viacero ľudí, vrátane Amína však bolo otrávených, pravdepodobne opozíciou v krajine. K Amínovi boli vyslaní sovietski lekári z veľvyslanectva. Krátko po tom, čo sa prebral z bezvedomia sa začal útok na palác.
Řádek 45 ⟶ 42:
Sovietske sily tak boli zatiahnuté do konflitu obmedzeného rozsahu s nejasnými vyhliadkami na koniec. Morálka a podpora mudžahedínov postupne narastala, zatiaľ čo domáca kritika konfliktu v Sovietskom zväze narastala.
V 80. rokoch získali afganskí [[mudžahedín]]i podporu [[Spojené štáty|USA]], [[Pakistan]]u, [[Saudská Arábia|Saudskej Arábie]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[ČĽR]] (cez pohorie Karakoram tajne dodávala protileteckú techniku) . Okrem potravín, dopravných prostriedkov poskytovali spojenci mudžahedínom aj zbrane. Pre krytie pomoci nakupovali zbrane v tretích krajinách, medzi iným aj v Československu. CIA sa tiež podieľala na školení mudžahedínov v partizánskom spôsobe boja v Pakistane. V neskoršej fáze vojny dodala CIA partizánom aj výkonné protilietadlové raketové komplety zem-vzduch [[FIM-92 Stinger]], ktoré do značnej miery znížili sovietsku výhodu v leteckej prevahe a prispeli k vysokým stratám vrtuľníkov a dopravných lietadiel.
Operácie CIA boli tajné, nielen preto, že by proti nim bola americká verejná mienka ale aj preto, že moslimovia v Afganistane a Pakistane už vtedy považovali USA za svojho úhlavného nepriateľa. Odhaduje sa, že CIA spolu so Saudskou Arábiou poskytla prostredníctvom Pakistanu [[mudžahedín|mudžahedínom]] zbrane a vojenský materiál v celkovej hodnote 40 miliárd dolárov.<ref name=":1">Jakub Drábik: Prečo bola invázia ZSSR do Afganistanu neúspešná, historyweb.dennikn.sk,10. aug. 2016, [http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/preco-bola-invazia-zssr-do-afganistanu-neuspesna Online]
</ref> Vyzbrojili pri tom vyše 100-tisíc mudžahedínov a zahraničných bojovníkov, medzi ktorými bol i [[Usáma bin Ládin]].<ref name=":1" /> Američania podporovali i výzvy na [[džihád]] a radikalizáciu moslimov. Výsledkom bolo naverbovanie ďalších tisícov bojovníkov z 32 krajín<!-- Čo sa po rozpade ZSSR, obrátilo proti Američanom. -->.
Podľa Drábika<ref name=":1" /> rozhodujúce faktory, okrem americkej pomoci, ktoré donútili sovietske vojská, napriek tomu, že ich počet bol navýšený až na 115 tisíc, stiahnuť sa boli:
* odhodlanie Afgáncov, ktorí až fanaticky bránili svoju vlasť proti slabej motivácii sovietskych vojakov, z ktorých mnohí len vykonávalo základnú vojenskú službu
* veľa sovietskych vojakov nasadených do akcií boli moslimského vierovyznania – mnoho vojakov dezertovalo alebo obchodovalo s mudžahedínmi - čo napokon viedlo k nasadzovaniu stále viac vojakov kresťanského pôvodu<!-- nie Drábik: a teda aj vnímania vojny ako náboženskej
- Protesty matiek v Moskve -->
* osamelosť a nuda vojakov bojujúcich v malých skupinkách mali negatívny dopad na morálku a na bojovú pripravenosť
* zásobovanie - neexistovali železnice a dve príjazdové cesty museli byť neustále strážené - až 35 % nasadených sovietskych vojakov strážilo cesty
* Afganci viedli partizánsku vojnu, a tak sa úspešne vyhýbali priamym stretom - zaútočili a rýchle sa opäť stiahli do bezpečia
* Afganci útočili v noci,
* darilo sa im infiltrovať svojich ľudí do sovietskej armády a tak získavať informácie
* využívali im známy terén,
* pri útokoch na kolóny sa snažili vždy najprv zneškodniť veliteľské vozidlo, čím spôsobovali najväčší chaos.
V roku 1987 náklady na túto vojnu sa pre sovietsku ekonomiku stali neúnosné<ref name=":1" /> a ruské vedenie sa začalo snažiť vojnu ukončiť. {{výhonok-časť}}
== Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu ==
Řádek 56 ⟶ 67:
Vojna v Afganistane narušila uvoľňovanie vzťahov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom ([[détente]]), ku ktorému dochádzalo v priebehu [[70. roky 20. storočia|70. rokov]]. A je považovaná za nebezpečné štádium [[studená vojna|studenej vojny]]. Vojna značne oslabila sovietske ozbrojené sily a znamenala aj výraznú ekonomickú záťaž. V dôsledku sovietskej intervencie viaceré krajiny, na čele s USA bojkotovali [[Letné olympijské hry 1980|letné olympijské hry v Moskve]] v roku 1980.
== Referencie ==
| |||