Portál:Slnečná sústava/Odporúčaný článok/7: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
obrázok
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
aktualizácia
Riadok 1:
[[Súbor:HstGlobal pluto1LORRI mosaic of Pluto in true colour.pngjpg|right|170px190px|Pluto a(snímka zo jehosondy mesiacNew CharonHorizons)]]
 
'''[[134340 Pluto]]''' je [[trpasličia planéta]] [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]],. Od svojho objavu v minulostiroku [[1930]] do roku [[2006]] bolo považované za najmenšiu a väčšinou najvzdialenejšiu [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy. Je najvzdialenejším telesom od Slnka preskúmaným [[kozmická sonda|kozmickou sondou]]. Jeho [[astronomický symbol]] v [[Unicode]] je [[Súbor:Pluto symbol.svg|20px]].
 
Pluto je malé, menšie ako [[Mesiac]], a veľmi chladné teleso skladajúce sa hlavne z [[kremičitan]]ov a sčasti z [[ľad]]u. Má veľmi riedku [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]] obsahujúcu hlavne [[dusík]], ale pravdepodobne tiež [[metán]] a [[oxid uhličitýuhoľnatý]]. Pomenovanie dostalo podľa [[rímska mytológia|rímskeho]] boha [[podsvetiePodsvetie (mytológia)|podsvetia]], ktorý bol totožný s gréckym [[Hádes (boh)|Hádom]]. Od roku [[1978]] bolje známy jeho jedinýnajväčší mesiac [[Cháron (mesiac)|CharonCháron]], ktorý bolje v pomere k obiehanému telesu pozoruhodne veľký a [[ťažisko (fyzika)|ťažisko]] ich vzájomného obehu leží mimo Pluta. Preto sa o sústave Pluto-Cháron hovorí ako o [[binárna planétka|binárnej planétke]]. Obe telesá sú v [[stacionárna rotácia|stacionárnej rotácii]]. V roku [[2005]] [[HubbleovHubblov vesmírny ďalekohľad]] objavil ďalšie dva maličké mesiace, v rokoch [[2011]] a [[2012]] ďalšie dva, takže Pluto má v súčasnosti (január 2016) päť triznámych prirodzenéprirodzených satelitysatelitov.
 
[[Rotačná os]] Pluta má taký veľký sklon, že prakticky leží v rovine [[ekliptika|ekliptiky]] podobne, ako je tomu u [[Urán (planéta)|Uránu]], a rovnako ako Urán a [[Venuša]], aj Pluto rotuje [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v protismere svojho obehu. [[Obežná dráha]] Pluta je v porovnaní s planétami tiež netypická. Je veľmi výstredná a križuje rovinu obežnej dráhy (nie však samotnú dráhu) poslednej planéty [[Neptún]]a, vďaka čomu sa Pluto pri svojom obehu dostáva na niekoľko rokov k Slnku bližšie než Neptún.
Do roku [[2006]] bolo považované za deviatu, [[planéta|planétu]] slnečnej sústavy, ale [[24. august]]a 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy ([[výstrednosť]], [[ekliptika|sklon k ekliptike]]) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou [[Neptún (planéta)|Neptúna]], z ktorých jedno s pomenovaním [[136199 Eris]] (staršie neoficiálne pomenovanie Xena UB313) má dokonca väčšiu hmotnosť ako Pluto. 14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] Plutu [[Označenie planétok|katalógové číslo]] 134340, čím ho zaradila medzi [[planétka|planétky]]. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je i okolnosť, že jeho nízka priemerná [[merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % [[ľad]]u.