Samuel Tešedík (1742 – 1820): Rozdiel medzi revíziami

interpunkcia, drobné štylistické úpravy
(obrázok)
(interpunkcia, drobné štylistické úpravy)
 
==Životopis==
Po smrti svojho otca, sa ako 7 ročný, spolu so svojimi dvomidvoma mladšími súrodencami Máriou Alžbetou, a Jánom Kristiánom a s matkou Máriou Alžbetou Langovou (pôvodom Bratislavskoubratislavskou Nemkou, dcérou Michaela Langa a Barbary von Scharffenstein, pochádzajúcich z [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]]) vrátil do jej rodného mesta Prešporku (dnes [[Bratislava]]).
 
Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch [[1749]] - [[1767]], odišiel študovať na Kalvínskekalvínske kolégium v meste [[Debrecín]] a [[Sárospatak]] (ŠarišskomŠarišský PotokuPotok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právaprávo študoval na nemeckých univerzitách v [[Erlangen]]e, [[Jena|Jene]], [[Drážďany|DráždanochDrážďanoch]], [[Halle]] a [[Berlín|Berlíne]], kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov, sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.
 
Pôsobil ako farár v [[Šurany|Šuranoch]] a potom v [[Sarvaš (mesto)|Sarvaši]] od roku 1767 do jeho smrti. Zároveň bol členom [[Kráľovská školská komisia v Bratislave|Kráľovskej školskej komisie]] v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešskej stolici]]. V roku [[1779]] založil ekonomicko-priemyselný ústav ''[[Institutium oeconomicum|Institutum oeconomicum]]'', prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku [[1806]]. Po 10 rokoch od otvorenia, mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z MaďarskaUhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za "matku„matku“ alebo vzorovú školu" pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému Tešedík pomohol v roku [[1797]] založiť školu ''Georgikon'' v maďarskom meste [[Keszthely]], ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.
 
Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú [[Agát biely|agáty]] a [[Moruša|moruše]], ale aj [[javor]], [[jelša]], [[topoľ]], [[buk (rod)|buk]] a [[smrek (rod)|smrek]]. Vypracoval spôsob domáceho spracovania [[Hodváb|hodvábu]] a chovu húseníc [[Priadka morušová|priadky morušovej]]. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnúcetiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.
 
Svoju činnosť rozšíril o problémy týkajúce sa zdravia ľudí, ako napríklad hĺbenie studní poskytujúcich čistú pitnú vodu, výživa roľníkov, životné podmienky, návrh usporiadania mesta, a pomáhal sirotám a chudobným ľuďom.
 
Cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] Tešedíka a jeho manželku dňa 2. septembra [[1789]] odmenil Tešedíka a jeho manželku zlatou medailou a zlatým prsteňom. Tešedíkov uznávaný inštitút ocenil aj cisár [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopold II.]]. Jeho škola bola obdivovaná cárskym [[Rusko]]m, kam ho cárovná [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] dvakrát pozvala na návštevu do [[Petrohrad]]u, aby sa osobne zúčastnil na reforme ruského školstva. Za svoje pokrokové myslenie a zásluhy ho cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] dňa 17. februára [[1809]] spolu s rodinou povýšeilpovýšil do šľachtického stavu a jeho rodina dostala erb.
 
PreNa pripomenutie jeho pamiatky udeľuje od roku [[1961]] [[Maďarská agrárna asociácia]] každoročne pamätnú plaketu Samuela Tešedíka. V Maďarsku sa na jeho počesť udeľujú v oblasti vedy a vzdelávania aj viaceré ceny.
 
Na jeho počesť bola na južnom Slovensku založená dedina, ktorá nesie názov popodľa jehoneho mene [[Tešedíkovo]].
 
== Iné projekty ==
Anonymný používateľ