Staroveký Egypt: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Boehm (diskusia | príspevky)
d →‎Matematika: typografia
Riadok 310:
Starovekí Egypťania prakticky využívali princíp, ktorý dnes popisuje [[Pytagorova veta]]. Vedeli napr., že trojuholník má uhol protiľahlý k prepone pravý, ak pomer odvesien a prepony bol 3:4:5.<ref name="strouhal-1989_241">{{harvbz|Strouhal|1989|St=241}}</ref> Približnú plochu kruhu vypočítali tak, že odčítali ¹⁄₉ z jeho priemeru a výsledok umocnili na druhú:
 
:<math>S \approx \left(\frac{8}{9}D\right)^2 = \frac{256}{81}r^2 \approx 3.16r^2</math>, čo je rozumná aproximácia rovnice <math>S = \pi r^2</math>.<ref name="strouhal-1989_241" /><ref>{{harvbz|Imhausen|Robson|Dauben|Plofker|2007|St=31}}</ref>
 
V neskorších démotických matematických textoch sa objavili zložitejšie úlohy, napr. pre geometrické obrazce a telesá ako výpočet [[kruhová úseč|kruhovej úseči]] alebo vpísaných obrazcov. ''„V textoch sa používali postupy, ktoré neskôr všeobecne definovali a dokázali grécki matematici – Pytagorova veta a Horonov postup pre aproximáciu iracionálnej odmocniny.“'' Aj keď časovo egyptské texty vznikli pred gréckymi, nie je možné dokázať, či zdrojom gréckych matematikov bola egyptská alebo grécka matematika.<ref>{{harvbz|Vymazalová|Coppens|2011|St=113}}</ref>