Verzia z 12:56, 10. august 2016 upraviť Starekolena (diskusia \| príspevky) 8 536 editací doplnenie z dvoch zdrojov Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:29, 21. august 2016 upraviť vrátiť Reacoon (diskusia \| príspevky) 2 675 editací d typografia Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Bitka '''Sovietska invázia do Afganistanu''' bola ozbrojená intervencia [[ZSSR\|Sovietskeho zväzu]] v [[Afganistan]]e na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti [[mudžáhid]]om. Prebiehala od [[25. december\|25. decembra]] [[1979]] do [[15. február]]a [[1989]], kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda. V priebehu 9 rokov bojov utrpela sovietska strana pomerne vysoké straty. Zabitých bolo okolo 13 000 vojakov a ďalších viac ako tisíc zomrelo na choroby alebo pri nehodách. Počet obetí na afgánskej strane je však odhadovaný<ref name=":0">Noor Ahmad Khalidi, [http://www.nonel.pu.ru/erdferkel/khalidi.pdf "Afghanistan: Demographic Consequences of War: 1978–87,"] ''Central Asian Survey'', vol. 10, no. 3, pp. 101–126, 1991 (anglicky)</ref> na stonásobok - zomrelo približne 1,25 milióna<ref name=":0" /> ľudí vrátane civilistov (vrátane 75 000 až 90 000 mudžahidov). Kvôli brutalite, rozsahu a charakteru bojových operácii je niekedy porovnávaná s [[Vojna vo Vietname\|Vietnamskou vojnou]]. Obidve tieto vojny boli zástupnými konfliktami priameho súperiania medzi blokmi počas [[Studená vojna\|studenej vojny]]. ▼ == Predohra invázie ==▼ [[27. apríl]]a [[1978]] sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlády krajiny [[Núr Muhammad Tarákí]], vodca politického krídla [[Chalk]] Ľudovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skončil nepopulárnu a neúspešnú vládu [[Muhammad Daúd\|Muhammada Daúda]]. Voľba Tarákího bola politicky prijateľnou aj pre [[Centrálny kabinet komunistickej strany Sovietskeho zväzu\|Kremeľ]].▼ Tarákího [[komunizmus\|komunistická]] vláda postupne strácala oporu obyvateľstva. Jednak pre prenasledovanie opozície a tiež pre zavedenie série sociálnych a ekonomických komunistických reforiem, ktoré boli v rozpore s náboženskými a kultúrnymi normami konzervatívneho obyvateľstva tejto moslimskej krajiny. Postupom času vyhlásilo viacero [[islam\|moslimských]] vodcov v krajine nastupujúcemu komunizmu v krajine vojnu. Od augusta 1978 musel Tarákího režim čeliť otvorenému odporu, ktorý sťažoval fakt, že na stranu rebelov sa pridali aj niektoré armádne jednotky.<ref>DeHart, B. J., 2008, Afghanistan War. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 62-66</ref>▼ V roku 1979 došlo znova k prevratu a k moci sa dostal dovtedajší predseda vlády [[Hafizulláh Amín]]. Amín využil zahraničnú cestu Tarákího na [[Kuba\|Kubu]] a v dobe jeho neprítomnosti zlikvidoval alebo zatkol Tarákího stúpencov a rodinu. Tarákí sa cestou z Kuby zastavil v Moskve, kde ho informovali o stave v krajine a neodporúčali mu návrat. Tarákí sa vrátil do Afganistanu a bol okamžite zatknutý, oficiálne odstúpil zo všetkých funkcií zo zdravotných dôvodov. Na jeho posty okamžite nastúpil Amín.{{Infobox Bitka \|konflikt= Sovietska invázia do Afganistanu \|súčasť= [[Studená vojna\|Studenej vojny]] Řádek 26 ⟶ 19: \|straty3= \|poznámky= }} }}Krátko na to Kremeľ požiadal Amína, aby Tarákího prepustil a umožnil mu odchod do ZSSR. O deň neskôr bol Tarákí v spánku zavraždený. Sovietske vedenie následne začalo pripravovať plán, ako Amína odstrániť. V krajine už dlhšiu dobu dochádzalo k represiám partizánskeho hnutia [[mudžáhid]]ov proti autoritatívnej vláde. Amín, ktorý nepredpokladal zlé úmysly zo strany ZSSR, v zhoršujúcej sa situácii požiadal o [[Motostrelecké vojsko\|motostrelecký oddiel]], osobnej stráže v počte asi 500 mužov. Bolo to po tom, čo sa ho opozícia vo vnútri krajiny pokúsila otráviť. Sovieti sledujúci komplikujúcu sa situáciu vyslali okrem zvláštneho oddielu ochranky pre Amína, tvorenej čisto z vojakov sovietskych stredoázijských republík (tzv. „muslimský prápor“) aj [[Specnaz\|oddiel]] zvláštneho určenia [[KGB]] Zenit o sile asi 54 mužov. Zatiaľ čo muslimský oddiel, pôvodne nedostal žiadne informácie o tom, čo bude jeho úlohou, jednotka Zenit okamžite začala pripravovať likvidáciu Amína. Po zvážení všetkých aspektov padlo rozhodnutie zaútočiť na Amínov palác Tadž Beg na kraji Kábulu. Išlo o veľmi riskantnú operáciu, pretože palác strážila silná osobná stráž v počte 150 mužov vo vnútri budovy a 1200 ďalších v okolí, spolu s [[prápor]]om tankov [[T-55]], protilietadlovou obranou a podpornými jednotkami<ref>Jiří F. Šiška: ''Prokletá válka / Afgánistán - moskevský Vietnam.'' Votobia, Olomouc, 1999, s. 19</ref>.▼ ▲'''Sovietska invázia do Afganistanu''' bola ozbrojená intervencia [[ZSSR\|Sovietskeho zväzu]] v [[Afganistan]]e na pomoc komunistickej Ľudovo demokratickej strane Afganistanu v boji proti [[mudžáhid]]om. Prebiehala od [[25. december\|25. decembra]] [[1979]] do [[15. február]]a [[1989]], kedy sa sovietske vojská po neúspechoch v boji proti mudžáhidom stiahli z krajiny. Bojové operácie viedla najmä sovietska 40. armáda. V priebehu 9 rokov bojov utrpela sovietska strana pomerne vysoké straty. Zabitých bolo okolo 13 000 vojakov a ďalších viac ako tisíc zomrelo na choroby alebo pri nehodách. Počet obetí na afgánskej strane je však odhadovaný<ref name=":0">Noor Ahmad Khalidi, [http://www.nonel.pu.ru/erdferkel/khalidi.pdf "Afghanistan: Demographic Consequences of War: 1978–87,"] ''Central Asian Survey'', vol. 10, no. 3, pp. 101–126, 1991 (anglicky)</ref> na stonásobok - zomrelo približne 1,25 milióna<ref name=":0" /> ľudí vrátane civilistov (vrátane 75 000 až 90 000 mudžahidov). Kvôli brutalite, rozsahu a charakteru bojových operácii je niekedy porovnávaná s [[Vojna vo Vietname\|Vietnamskou vojnou]]. Obidve tieto vojny boli zástupnými konfliktami priameho súperiania medzi blokmi počas [[Studená vojna\|studenej vojny]]. ▲== Predohra invázie == ▲[[27. apríl]]a [[1978]] sa po komunistickom prevrate stal predsedom novej vlády krajiny [[Núr Muhammad Tarákí]], vodca politického krídla [[Chalk]] Ľudovej demokratickej strany Afganistanu. Prevrat skončil nepopulárnu a neúspešnú vládu [[Muhammad Daúd\|Muhammada Daúda]]. Voľba Tarákího bola politicky prijateľnou aj pre [[Centrálny kabinet komunistickej strany Sovietskeho zväzu\|Kremeľ]]. ▲Tarákího [[komunizmus\|komunistická]] vláda postupne strácala oporu obyvateľstva. Jednak pre prenasledovanie opozície a tiež pre zavedenie série sociálnych a ekonomických komunistických reforiem, ktoré boli v rozpore s náboženskými a kultúrnymi normami konzervatívneho obyvateľstva tejto moslimskej krajiny. Postupom času vyhlásilo viacero [[islam\|moslimských]] vodcov v krajine nastupujúcemu komunizmu v krajine vojnu. Od augusta 1978 musel Tarákího režim čeliť otvorenému odporu, ktorý sťažoval fakt, že na stranu rebelov sa pridali aj niektoré armádne jednotky.<ref>DeHart, B. J., 2008, Afghanistan War. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 62-66</ref> ▲}}V roku 1979 došlo znova k prevratu a k moci sa dostal dovtedajší predseda vlády [[Hafizulláh Amín]]. Amín využil zahraničnú cestu Tarákího na [[Kuba\|Kubu]] a v dobe jeho neprítomnosti zlikvidoval alebo zatkol Tarákího stúpencov a rodinu. Tarákí sa cestou z Kuby zastavil v Moskve, kde ho informovali o stave v krajine a neodporúčali mu návrat. Tarákí sa vrátil do Afganistanu a bol okamžite zatknutý, oficiálne odstúpil zo všetkých funkcií zo zdravotných dôvodov. Na jeho posty okamžite nastúpil Amín. Krátko na to Kremeľ požiadal Amína, aby Tarákího prepustil a umožnil mu odchod do ZSSR. O deň neskôr bol Tarákí v spánku zavraždený. Sovietske vedenie následne začalo pripravovať plán, ako Amína odstrániť. V krajine už dlhšiu dobu dochádzalo k represiám partizánskeho hnutia [[mudžáhid]]ov proti autoritatívnej vláde. Amín, ktorý nepredpokladal zlé úmysly zo strany ZSSR, v zhoršujúcej sa situácii požiadal o [[Motostrelecké vojsko\|motostrelecký oddiel]], osobnej stráže v počte asi 500 mužov. Bolo to po tom, čo sa ho opozícia vo vnútri krajiny pokúsila otráviť. Sovieti sledujúci komplikujúcu sa situáciu vyslali okrem zvláštneho oddielu ochranky pre Amína, tvorenej čisto z vojakov sovietskych stredoázijských republík (tzv. „muslimský prápor“) aj [[Specnaz\|oddiel]] zvláštneho určenia [[KGB]] Zenit o sile asi 54 mužov. Zatiaľ čo muslimský oddiel, pôvodne nedostal žiadne informácie o tom, čo bude jeho úlohou, jednotka Zenit okamžite začala pripravovať likvidáciu Amína. Po zvážení všetkých aspektov padlo rozhodnutie zaútočiť na Amínov palác Tadž Beg na kraji Kábulu. Išlo o veľmi riskantnú operáciu, pretože palác strážila silná osobná stráž v počte 150 mužov vo vnútri budovy a 1200 ďalších v okolí, spolu s [[prápor]]om tankov [[T-55]], protilietadlovou obranou a podpornými jednotkami<ref>Jiří F. Šiška: ''Prokletá válka / Afgánistán - moskevský Vietnam.'' Votobia, Olomouc, 1999, s. 19</ref>. [[17. december\|17. decembra]] [[1979]] požiadal Amín o vyslanie väčšieho množstva sovietskych jednotiek, ktoré mali pomáhať [[Afganská armáda\|Afganskej armáde]] v bojoch proti mudžáhidom. [[25. december\|25. decembra]] 1979 začali do krajiny prúdiť sovietske jednotky. Večer toho istého dňa sa zvláštne oddiely pokúsili o odstránenie Amína. Narýchlo pripravený plán útoku na palác počítal s jeho odrezaním od mesta pomocou diverzných akcií a následného útoku. Ten malo uskutočniť 54 mužov oddielu Zenit. Ich chrbát mali kryť príslušníci motostreleckého moslimského práporu, ktorí nemali k palácu pustiť žiadne ďalšie jednotky, do boja vo vnútri ani okolo budovy však nemali zasahovať. V tej istej dobe prebiehala v paláci oslava narodenín jedného z Amínových detí. Viacero ľudí, vrátane Amína však bolo otrávených, pravdepodobne opozíciou v krajine. K Amínovi boli vyslaní sovietski lekári z veľvyslanectva. Krátko po tom, čo sa prebral z bezvedomia sa začal útok na palác.

Sovietska intervencia v Afganistane: Rozdiel medzi revíziami