Joseph Goebbels: Rozdiel medzi revíziami

formulácie
d (→‎Na vrchole: wikilinky)
(formulácie)
Mladý J. Goebbels navštevoval rímskokatolícku školu, po jej ukončení študoval literatúru a históriu na Univerzite v [[Heidelberg]]u. Vyučoval ho aj židovský literárny historik profesor Friedrich Gundolf, známy [[Johann Wolfgang Goethe|Goetheho]] žiak.
 
=== Na vrcholeKariéra ===
Do nacistickej strany [[NSDAP]], vstúpil v roku [[1924]]. 9. novembra 1926 ho Hitler určil za straníckeho vodcu (nem. Gauleiter) v Berlííne a od novembra [[1928]] riadil celú stranícku propagandu. Založil časopis ''Der Angriff'', tlačový orgán nacistickej strany v Berlíne, ktorý vydával do roku [[1933]]. Po tom, ako vládu v roku [[1933]] prevzali nacisti, sa Goebbels ujal úradu ministra propagandy. Zohral výraznú úlohu pri popularizácii nacistickej ideológie ako aj pri utváraní a posilňovaní [[totalita|totality]]. Hitlera pretváral na vodcu a šikovne upevňoval jeho kult osobnosti. Všetky prejavy nemeckej kultúry sa snažil podriaďovať nacistickej ideológii, čomu slúžila [[Komora ríšskej kultúry]] vytvorená v roku [[1933]].
 
Bol menovaný za splnomocnenca ríše (nem. ''Reichsleiter''), čím sa v hierarchii [[Tretia ríša (propagandistický pojem)|Tretej ríše]] ([[Nacistické Nemecko]]) zaradil za prominentných nacistov ako Hitlerov, [[Hermann Göring]], [[Rudolf Hess]] a [[Heinrich Himmler]].
 
Dokonale využil umenie [[Propaganda|propagandy]] pre ciele nacizmu, princípy, ktoré pri tom používal sú dodnes uznávané a nacistická propaganda je dávaná v mnohých publikáciách za vzor vúčinnej [[Demagógia|demagógie]] mnohýcha publikáciách[[Brainwashing|brainwashingu]]. Na účely propagandy využil čoraz populárnejšie a masovejšie [[Masmédium|médiá]].
 
Zo svojich prejavov bol odhodlaný urobiť zábavné predstavenia, len aby na ne prilákal čo najviac ľudí a aby sa o nich hovorilo. Prejavy mal dokonale nacvičené, rečníctvo bral ako profesionálnu záležitosť. Okrem prejavov využíval Goebbels plagáty, ktoré nemohol nikto na ulici prehliadnuť. Väčšina plagátov, hlavne politických, bola totiž v tej dobe len natesno natlačená hromada písmen na bielom podklade, ale Goebbels dával na plagáty tlačiť tučné veľké písmená krvavočervenou farbou, titulky robil tak, aby sa z nich čitateľ nič nedozvedel, dokým si neprečíta aj drobný text pod nimi, snažil sa mestských ľudí, ktorí nemajú čas, zaujať obrázkami a údernými heslami.
K účelom propagandy využil Goebbels aj [[film]]. V roku 1934 ustanovil výročnú cenu pre najlepší nemecký film, ktorej prvým držiteľom sa stal film režiséra Gustava Ucickyho Utečenci, ktorý mal nacionalistický nádych. K ranej nacistickej tvorbe patrili filmy Krvácajúce Nemecko, SA-man Brandt, Hitlerjunge Quex a Hans Westmar, ktorý vychádzal z príbehu Horsta Wessela. Poslednými tromi menovanými filmami chcel Goebbels zároveň napraviť pošramotenú povesť [[Nacistické ozbrojené a bezpečnostné zbory|SA]]. Ďalej natočili filmy Ohm Krüger, ktorý bol silne britský a jeho témou bola búrska vojna, Koncert na prianie, ktorého hlavnou postavou bol nemecký vojak, ktorý sa počas koncertu na želanie stretne so svojou milou, Žid Süss bolo protižidovské dielo, Návrat domov bolo zas protipoľské dielo, J'accuse bol film, v ktorom sa propagovalo milosrdné zabíjanie fyzicky postihnutých a film Bismarck sa zaoberal myšlienkou jednotného Nemecka. Následne natočili aj Krst ohňom o dobytí Poľska, Víťazstvo na západe o vojne vo Francúzsku, či Večný Žid, čo bol zúrivý a miestami veľmi obscénny útok na [[Židia|Židov]].
 
Majstrovským dielom jeho propagandy bola propagácia [[Letné olympijské hry 1936|Olympijských hier]], ktoré sa konali v [[Nemecko|Nemecku]] roku 1936. Goebbels bol predsedom organizačného výboru. Celé toto predstavenie filmovala [[Leni Riefenstahlová]]. K tomuto účelu dali nacisti vystavať nové športoviská na tzv. ríšskom športovom poli<!-- v tomto prípade by bolo vhodné preložiť Feld inak ako pole. Nemci to teraz nazývajú Olympiapark Berlin -->, ktoré sa topilo v záplave zelene a centrom tohto všetkého sa stal nádherný olympijský štadión pre stotisíc ľudí. Po dobu trvania hier, čo bolo od 1. do 16. augusta, odstránili protižidovské heslá z ulíc a obchodov. [[Rómovia]] a bezdomovci boli z [[Berlín]]a presunutí na predmestia. Dôsledne sa zatajovalo{{bez citácie}}, že neďaleko<!-- ríšske športove pole- KZ Sachsenhousen 37 km --> dejiska olympijských hier stojí koncentračný tábor [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Rádio a rozhlas, inokedy plné antisemtistických programov a hesiel, dostali príkaz od samotného Goebbelsa, aby zmiernili vysielanie a venovali sa hudbe, zábave a nepolitickým témam. [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]] mali dokázať svetu germánsku rasovú nadradenosť, preto už samotnáSamotná organizácia hier bola pedantne naplánovaná. Vyznačovalaa vyznačovala sa viacerými novinkami. Po prvýkrát sa napríklad bežala štafeta s [[Olympijský oheň|olympijským ohňom]]. Začal sa používať systém presnejšieho merania času a, čo bolo podstatné pre propagandu, prvýkrát sa vysielali prenosy z priebehu olympijských hier na televízne obrazovky rozmiestnené po Berlíne. Spolu s nimi sa premietali filmové týždenníky so športovými výsledkami sa dopravovali lietadlami a vzducholoďami do ďalších európskych miest. V športových disciplínach sa zrealizovali viaceré novinky, po prvýkrát sa v Berlíne hrala [[hádzaná]] a [[basketbal]], premiéru mala aj [[kanoistika]]-[[veslovanie]]. Program [[Gymnastika|gymnastiky]] sa rozšíril o ďalšie dve disciplíny. Naopak naposledy mohli diváci vidieť v Berlíne [[jazdecké pólo]].
 
Ďalším prekvapením a ústupkom zo strany nacistov bol aj štart čierneho športovca na olympijských hrách v Berlíne. Bol ním americký atlét [[Jesse Owens|Jessie Owens]].
Olympijské hry mali dokázať svetu germánsku rasovú nadradenosť. Nacistické noviny ''[[Völkischer Beobachter]]'' navrhovali aby [[Židia|Židom]] bolo zakázané sa vôbec olympiády zúčastniť. Po protestoch a hrozbe bojkotu zo strany rôznych krajín sa potom propagandou vytváralo zdanie, že v Berlíne diskriminácia neexistuje. V tejto súvislosti je zaujímavé, že najúspešnejším športovcom bol americký atlét čiernej pleti [[Jesse Owens|Jessie Owens]].
 
Fanatický nacista – zaviedol 60-hodinový pracovný týždeň, zakázal všetky formy zábavy, vyžadoval obetovanie života pre vodcu a ríšu. V apríli [[1945]] sa premiestnil s rodinou do Hitlerovho bunkra. V politickom testamente ho A. Hitler označil za svojho nástupcu. Goebbels spáchal samovraždu [[1. máj]]a [[1945]] spolu so svojou manželkou, krátko po tom, ako otrávili svojich 6 detí.
5 632

úprav