Wikipédia

Miroľa: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
úprava textu, formátovanie odseku, aktualizácia údajov
Riadok 37:
 
== Polohopis ==
Miroľa je horská obec v severnej časti [[Nízke Beskydy|Nízkych Beskýd]] - v [[Laborecká vrchovina|Laboreckej vrchovine]] - v pramennej oblasti [[Mlynský potok (prítok Chotčianky)|Mlynského potoka]], prítoku [[Chotčianka|Chotčianky]]. Nadmorská výška v strede obce je {{mnm|382}} a v chotári 350 – {{mnm|500}}
 
Mierne členitý povrch chotára je na [[Terciér|treťohornom]] [[flyš]]i. Prevláda súvislý [[les]] s porastom [[buk lesný|buka]].
 
Obec patrila do [[Šarišská župa|Šarišskej župy]] a [[okres Svidník|okresu Svidník]]. Po vzniku [[Československo|Československa]] do [[Prešovský kraj|Prešovského kraja]] a [[Svidník (okres)|okresu Svidník]]. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom [[Východoslovenský kraj|Východoslovenského kraja]] bola súčasťou [[okres Bardejov|Bardejovského okresu]]. Od roku 1968 už patri do [[Svidník (okres)|okresu Svidník]].
 
PlochaRozloha miroľskéhoobce chotáraMiroľa je 611 ha.
 
== Symboly obce ==
Riadok 49:
V modrom štíte na zelenej pažiti zlatý prirodzený strom so štíhlym kmeňom a guľovitou korunou, sprevádzaný dvoma striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji.
 
Tento [[erb]] bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva dňa 10. marca 2006, č. OZ – 52/2006 a je zapísaný v [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|heraldickom registri]] Slovenskej republiky pod signatúrou M – 128/2006.
 
Súčasná heraldická kompozícia zobrazuje prírodné močaristé okolia obce, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868. ▼
 
▲Súčasná heraldická kompozícia zobrazuje prírodné močaristé okolia obce, podľa odtlačku pečatidla obce z roku 1868.
Autormi erbu sú Peter Kónya, Leon Sokolovský a Sergej Pančák.
 
=== Vlajka ===
 
[[vlajka|Vlajka obce]] pozostáva zo šiestich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej (1/6), žltej (1/6) bielej (1/6) zelenej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (1/6). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zastrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
 
Literatúra: Heraldický register Slovenskej republiky VII., Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Matica slovenská 2009, str. 100 - 101.
 
== Dejiny ==
Řádek 79 ⟶ 78:
[[Katastrálne územie|Katastrom]] obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho [[Baltské more]] so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]].
 
V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914]] tu pracovala parná píla.
 
V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za [[Česko-Slovensko|I. ČSR]] sa mnohí obyvatelia vysťahovali.
Řádek 94 ⟶ 93:
[[Image:Mirola juzny pohlad na greckokatolicku cerkov ZeliPV.jpg|right|thumb|Cerkva Ochrany Bohorodičky južný pohľad.]]
V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín:
 
BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ;
 
CUPÁK; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ; ČOBIRKA;
 
DZAMA;
 
GOGOR;
 
GUNDZÍK;
 
HOJDA;
 
CHOMA;
 
KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO;
 
MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK;
 
SENAJ;
 
TKAČ;
 
VARCHOLÍK; VODILA;
 
ZAPOTOCKÁ;
 
Řádek 113 ⟶ 125:
V obci sa nachádza gréckokatolícka ''trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky'' z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojne v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.
 
Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová, veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.
 
Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.
Řádek 120 ⟶ 132:
{{hlavný článok|Miroľská slatina}}
[[File:Mirola prirodna rezervacia mirolska slatina.jpg|thumb|right|Tabuľa informujúca o mirolskej prírodnej rezevácii]]
V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasenáMiroľská slatina vyhlásená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m² so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytomvýskytom [[Suchopýr širokolistý|suchopýru širokolistého]].
Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach [[vachta trojlistá]] a iné, zákonom chránené rastliny.▼
 
▲Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v [[Svidník (okres)|okrese Svidník]] nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach [[vachta trojlistá]] a iné, zákonom chránené rastliny.
{{clear}}
== Referencie ==
{{Referencie}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Miroľa“