66 896
úprav
d (na úpravu) |
(kategórie, typografia) |
||
Po obsadení [[Mandžusko|Mandžuska]] Japonskom v roku [[1930]] rástli spory medzi [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] a [[Taiwan|Čínskou republikou]]. Po incidente na moste Marca Pola, 7. júla 1937, vypukla [[druhá čínsko-japonská vojna]]. Japonsko zabralo bez veľkého odporu rozsiahle čínske územie.
[[Súbor:Shanghai1937KMT_fortification.jpg|vľavo|náhľad|Čínska barikáda na ceste]]
Čína v tej dobe nebola schopná rozhodného odporu, pretože sa nachádzala uprostred občianskej vojny medzi komunistami vedenými [[Mao Ce-tung
Čínski vojaci boli zle vyzbrojení a horšie vycvičení ako japonskí vojaci. Jedna japonská divízia zhruba zodpovedala trom čínskym divíziám. Japonsko predpokladalo v Číne rýchle víťazstvo. Plánovalo dobyť Šanghaj do troch dní a celú Čínu za tri mesiace.
[[Súbor:Shanghai1937KMT_chiang_kai_shek.jpg|vľavo|náhľad|Vodca Kuomintangu Čankajšek]]
Vodca Kuomintangu, generál [[Čankajšek]] predpokladal, že v Šanghaji dôjde vo vojne s Japonskom k rozhodujúcemu obratu. Niekoľko krajín, vrátane USA a Spojeného kráľovstva,
Bitku o Šanghaj možno rozdeliť na tri etapy:
Od 13. augusta do 22. augusta 1937
Od 23. augusta do 26. októbra 1937
[[Súbor:Shanghai1937IJA_ruins.jpg|vpravo|náhľad|Japonskí vojaci v ruinách Šanghaja]]
Od 27. októbra do konca novembra 1937
Bitka o Šanghaj bola prvým veľkým stretom japonskej agresie voči Číne. Po sérii rýchlych čínskych porážok sa konečne ukázalo, že vojaci Kuotamingu sú schopní účinne spomaliť doterajší rýchly postup nepriateľa. Ale straty boli veľké a odhaduje sa, že Kuotaming stratil zhruba tretinu svojich vojakov. Nasledovala zmena stratégie, pretože Kuotaming si do budúcnosti nemohol dovoliť ďalšie tak veľké bitky proti Japoncom. Japonci si zase uvedomili, že ich
==
{{Preklad|cs|Bitva o Šanghaj (1937)|11770587}}
[[Kategória:Druhá čínsko-japonská vojna]]
[[Kategória:Konflikty v roku 1937]]
|