Bitka o Šanghaj (1937): Rozdiel medzi revíziami

kategórie, typografia
d (na úpravu)
(kategórie, typografia)
Po obsadení [[Mandžusko|Mandžuska]] Japonskom v roku [[1930]] rástli spory medzi [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] a [[Taiwan|Čínskou republikou]]. Po incidente na moste Marca Pola, 7. júla 1937, vypukla [[druhá čínsko-japonská vojna]]. Japonsko zabralo bez veľkého odporu rozsiahle čínske územie.
[[Súbor:Shanghai1937KMT_fortification.jpg|vľavo|náhľad|Čínska barikáda na ceste]]
Čína v tej dobe nebola schopná rozhodného odporu, pretože sa nachádzala uprostred občianskej vojny medzi komunistami vedenými [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]]om a nacionalistami z Kuomintangu. Kuomintang bol spočiatku podporovaný Nemeckom v boji proti komunistom. Táto pomoc však bola zastavená, keď sa Nemecko stalo spojencom Japonska. [[USA]] a [[Spojené kráľovstvo]] v tej dobe skôr sympatizovali s Japonskom, ktoré malo spory so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]].
 
Čínski vojaci boli zle vyzbrojení a horšie vycvičení ako japonskí vojaci. Jedna japonská divízia zhruba zodpovedala trom čínskym divíziám. Japonsko predpokladalo v Číne rýchle víťazstvo. Plánovalo dobyť Šanghaj do troch dní a celú Čínu za tri mesiace.
[[Súbor:Shanghai1937KMT_chiang_kai_shek.jpg|vľavo|náhľad|Vodca Kuomintangu Čankajšek]]
Vodca Kuomintangu, generál [[Čankajšek]] predpokladal, že v Šanghaji dôjde vo vojne s Japonskom k rozhodujúcemu obratu. Niekoľko krajín, vrátane USA a Spojeného kráľovstva, malamalo v Šanghaji značný majetok. Čankajšek od nich očakával pomoc, pretože ich majetok bol v ohrození. Okrem toho sa domnieval, že jeho vojaci sú lepšie pripravení na pouličné boje, než na boj v otvorenom bojovom poli.
 
Bitku o Šanghaj možno rozdeliť na tri etapy:
 
Od 13. augusta do 22. augusta 1937 {{- -}}13. augusta sa neďaleko Šanghaja vylodili japonské vojská. V prvej etape vojny sa Kuotaming snažil zastaviť postup Japoncov, aby sa nedostali do centra Šanghaja. Čínski vojaci podávali proti predpokladom Japoncov tvrdý odpor. 22. augusta sa japonská tretítretia, deviata a jedenásta divíziedivízia vylodili v oblastiach Chuansha, ShiZilin a Baoshan. Vzhľadom k silnej delostreleckej podpore z lodí čínska armáda nebola schopná začať protiútok a musela ustúpiť ďalej do mesta.
 
Od 23. augusta do 26. októbra 1937 {{- -}}Najprv zasiahlo do bojov v meste asi 100 000 japonských vojakov. Neskôr Japonsko zvýšilo počet vojakov až na 200 000 mužov. Dochádza k prelomeniu obranných línií Kuotamingu prebieha tvrdý boj v meste od domu k domu. Čínska obrana sa pomaly rúca pod tlakom.
[[Súbor:Shanghai1937IJA_ruins.jpg|vpravo|náhľad|Japonskí vojaci v ruinách Šanghaja]]
Od 27. októbra do konca novembra 1937 {{- -}}Číňanom hrozí nebezpečenstvo obkľúčenia. V polovici novembra Kuotaming musel ustúpiť, aby sa jeho vojaci vyhli obkľúčeniaobkľúčeniu. Japoncom sa podarilo dobyť Šanghaj. Potom nasledovali boje na trase z Šanghaja do [[Nanking|Nankingu]]u.
 
Bitka o Šanghaj bola prvým veľkým stretom japonskej agresie voči Číne. Po sérii rýchlych čínskych porážok sa konečne ukázalo, že vojaci Kuotamingu sú schopní účinne spomaliť doterajší rýchly postup nepriateľa. Ale straty boli veľké a odhaduje sa, že Kuotaming stratil zhruba tretinu svojich vojakov. Nasledovala zmena stratégie, pretože Kuotaming si do budúcnosti nemohol dovoliť ďalšie tak veľké bitky proti Japoncom. Japonci si zase uvedomili, že ich stratégiestratégia bleskovej vojny proti Číne zlyháva a mali proti očakávaniaočakávaniu veľké straty. Nedlho po bitke sa japonská armáda vydala na pochod smerom k Nankingu, kde Japonci nakoniec zmasakrovali civilné obyvateľstvo. Podľa odhadov bolo zabitých až 300 000 civilistov ([[Nankinský masaker]]).
 
== OdkazyZdroj ==
{{Preklad|cs|Bitva o Šanghaj (1937)|11770587}}
Preložené z českej wikipédie.
 
[[Kategória:Druhá čínsko-japonská vojna]]
[[Kategória:Konflikty v roku 1937]]