Gregor I. (pápež): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 48:
Starosti mu spôsobovali vzťahy s [[Byzantská ríša|Byzanciou]], ktorá sa odmietala podriadiť pápežskej autorite a primátu Ríma v cirkevných záležitostiach. Tieto spory sa vliekli celým Gregorovým pontifikátom; určitým zadosťučinením bolo obrátenie [[Anglicko|Anglicka]] na kresťanskú vieru, patriace k najvýznamnejším činom tohto pápeža.
 
Dlho pred svojou smrťou trpel Gregor zdravotnými tažkosťamiťažkosťami. Napriek tomu do svojich posledných dní vynikal duševnou sviežosťou a vitalitou (tesne pred skonom vraj diktoval svoje listy). Telesné ostatky tohto pápeža spočívajú v náhrobku v [[Bazilika svätého Petra|Bazilike svätého Petra]]. V [[rím]]skom kostole [[Kostol San Gregorio Magno al Celio|San Gregorio Magno al Celio]], stredisku Gregorovho kultu, ktorý bol postavený na niekdajšom rodinnom pozemku, sa dodnes nachádza Gregorova cela.
 
Gregor I. patrí k štyrom západným cirkevným otcom. Dejiny mu dali prívlastok Veľký, on však používal titul „servus servorum Dei“ (sluha Božích služobníkov).
Riadok 65:
 
=== Ďalšie diela ===
Gregorovým najrozsiahlejším dielom sú ''Moralia'' (''Expositio in librum Iob seu Moralium libri''), na ktorom začal pracovať ešte ako vyslanec v Konštantínopole a dokončil ho okolo roku 595. Dielo, kladúce si za cieľ vyzdvihnutie morálneho zmyslazmyslu života s ohľadom na jeho praktické nábožensko-mravné aplikácie, sa hneď po svojom uvedení stalo akousi príručkou morálky a [[Askéza|asketickej]] teológie.
 
Do dnešných dní sa dochovalo osemstopäťdesiat štyri Gregorových pastierskych listov, ktoré sú svedectvom doby a jej problémov. Listy zachytávajú veľký diel jeho vládnej a pastierskej činnosti. Ich adresátmi boli viacerí súdobí panovníci, správcovia pápežských statkov; najväčší počet listov je určených biskupom, metropolitom a cirkevným patriarchom.